Maďari sú hnaní z jedného brehu Dunaja, Slováci z opačného. Chuligáni miesto povzbudzovania pália štátne zástavy a bijú sa navzájom. Politici urovnávajú maďarsko-slovenské napätie narýchlo zbúchanými gestami. Kde je liaheň týchto problémov? Prekvapujúco na koncertoch, štadiónoch a najnovšie dokonca aj v posvätnej rodine. [[{"type":"hn-image","fid":"58561"}]]

Pád komunizmu v 1989 priniesol pre naše národy nečakanú slobodu, prudký odklon od doteraz budovaného červeného sveta. Naša nová demokracia sa hnala v ústrety ľudským právam, novým štátnym zriadeniam a k vylúčeniu všetkého, čo môže extrémom zapáchať.

Obrat nastal v 90. rokoch, ktoré boli úrodnou pôdou pre organizovanie extrémizmu u nás aj v Európe. Začala sa kryštalizovať nová, tvrdá radikálna scéna. Niežeby tu predtým nebola. Začala však rodiť domáce zorganizované pravicové i ľavicové organizácie a rebélia dostávala tvár, ktorú má v podstate dodnes.
Kto je však súčasný extrémista? Tisíckrát prežutá fráza hovorí, že je to skínhed hlásiaci sa k Hitlerovi, chuligán, ktorý si z futbalového štadióna urobí boxovací ring, alebo "ochranár“, ktorý posprejuje a zdemoluje nové modely kožušín. Je to naozaj tak?

Stereotypy prevládajú
Väčšina z nás si predsa len predstaví mladého, holohlavého muža, ktorý nosí koženú bundu, gladiátory a otvorene sa hlási k rasizmu či fašizmu. Na konci minulého storočia by mal tento mladík nízke vzdelanie, bol by z rozvrátenej rodiny a z nižšej sociálnej vrstvy.
Omyl. Podľa českého experta na extrémizmus Miroslava Mareša nastupuje nová generácia. "Z Nemecka smeruje trend, podľa ktorého sa extrémistami stávajú predstavitelia strednej a vyššej triedy so stredoškolským a často aj vysokoškolským vzdelaním, ktorí organizujú a platia akcie svojej skupiny.“

Extrémista chce niekam patriť
Zabudnime na stereotypy. Túžba byť radikálom, patriť k extrémistickej organizácii sa rodí z nevyriešených konfliktov v našom okolí, v kruhu najbližších alebo z pocitu nespravodlivosti na sociálnej, kultúrnej či etnickej rovine. Práve mladí sú podľa Juraja Kissa z organizácie Ľudia proti rasizmu ohrození, pretože im nová ideológia a "akcie" združenia dajú priestor realizovať sa, ukázať slovne alebo priamo fyzicky svoju silu.
V bežnom živote sa im to nestáva. "Medzi staršou generáciou je tiež kopa ľudí, ktorí vyznávajú extrémne filozofie rôzneho druhu, ale neprejavujú sa, nevidieť ich priamo v akcii.“ povedal Kiss pre HN.
S týmto súhlasí aj Matej Pavlík z občianskeho združenia Enoug - tvrdí, že rozhodnutie stať sa "tým zlým“ je veľmi rôznorodé. "Skôr ide o túžbu mladého človeka patriť niekam, mať pocit, že bojuje za niečo zmysluplné a je v rámci kolektívu chránenejší, než keby bol len bežným masovým obyvateľom.“

Všetko je na sieti.
Členov rôznych organizácií neťahá k sebe len filozofia. Tú veľakrát ani poriadne nepoznajú. Často je tmelom hudba a koncerty, ktoré bežne spájajú masy.
Práve koncerty a aj preplnené futbalové štadióny sú miestom, kde sa ľudia stretnú, zabavia sa a popritom zaskandujú veľkolepé gestá. Ďalším lepidlom je móda. Všetci máme svoje obľúbené značky a tieto skupiny majú často aj vlastný kódex obliekania sa. Správny gardista nosí uniformu fašistického hnutia zo 40. rokov minulého storočia a Slovenská pospolitosť sa na tomto brehu Dunaja oblieka do farieb Hlinkovej gardy z obdobia vojnového štátu.
Okrem oblečenia, hudby, športu spája extrémistov internet. Ten sa stal vynikajúcim inkubátorom nových tvárí, nových vyhranených názorov a aj nových priateľstiev, ktoré neraz prerastajú do menších lokálnych skupín. Práve určitý závoj neviditeľnosti a voľnosti dáva mladým ľudom guráž, chuť prejavovať sa na internetových diskusiách či chatoch. [[{"type":"hn-image","fid":"58562"}]]

Zlé susedské vzťahy
Radikalizácia slovensko-maďarských vzťahov je síce klišé siahajúce do výšky Gerlachu, no je naozaj ideálnou liahňou extrémistických skupín. Politici plátajú maďarsko-slovenské napätie narýchlo zbúchanými gestami. Premiér Fico s veľkou slávou rozpustil občianske združenie Slovenskej pospolitosti a predseda Gyurcsány žiada tvrdý zákon proti extrémistom. Tieto politické záplaty možno fungujú na súčasné problémy, liekom na problematiku však určite nie sú.
Hlavným hrdinom naďalej zostáva nacionalistické zoskupenie Maďarskej gardy na maďarskej strane a už rozpustené občianske združenie Slovenská pospolitosť u nás. Tieto skupiny fungujú a veľkolepo prezentujú svoje myšlienky. Garda sa zapojila do symbolickej blokády hraníc, so slávou prijímala nových členov. Pospolitosť to má ťažšie, policajné zložky monitorujú každý jej pokus o spolčovanie sa. Rozpustila aj Pochod za slobodu, ktorým si páni v tmavých odevoch pripomenuli 17. november a protestovali proti vláde.
Vo všeobecnosti si ľudia myslia, že problém nafukujú politici spolu s médiami a Maďari a Slováci nemajú medzi sebou žiadny problém. Áno, ale...

Problémová rodina
Kto je potom rečníkom, členom alebo sympatizantom týchto hnutí? Mareš si myslí, že ide o mladú generáciu, ktorá je prepletená s chuligánmi, prípadne aj inými podobnými extrémnymi skupinami a staršou generáciou, ktorá je trochu odlišná na oboch stranách. Na Slovensku ide o ľudí, ktorí dlhodobo bojovali za osamostatnenie Slovenska a po roku 1993 stratili zmysel existencie. Slovensko je naše. Ako ďalej?
Ich hlavným cieľom je uchovať si slovenské národovectvo a svoj hnev smerujú na vďačný objekt v podaní Maďarska.
U našich južných susedov je situácia kritickejšia, v rôznych sociálnych skupinách prevláda sklamanie. Najväčšie a najhmatateľnejšie je sklamanie z histórie, kde v Trianonskej dohode prišlo Maďarsko o veľké územie v prospech Slovenska. Veľký problém pramení priamo aj z rodiny a výchovy. Tu sa rodia pocity prehry a krivdy, ktoré sa prenášajú z generácie na generáciu, keďže si väčšina mladých ľudí aktívnych v Garde, Veľké Uhorsko ani Trianonský mier z roku 1920 nepamätá. Práve vyhranené názory svojich rodičov zabalia deti do extrémistických filozofií a stanú sa pochodujúcimi bojovníkmi za nacionalistické ciele.

Radikalizmus ako móda?
Politické zriadenie je vraj na vrchole, človek zatiaľ nevymyslel nič lepšie ako demokraciu. Extrémizmus sa však dostáva aj do bežného života. Experti sa boja, že to bude ešte horšie. "Tento trend je celoeurópsky a je spôsobený aj určitou benevolentnosťou v súčasnej politike, kde sa už "nacionalistické" tendencie nevnímajú až tak tragicky," myslí si Mareš.
Hrozí, že sa tieto myšlienky dostanú aj do mládežníckych štruktúr a radikálne postoje začnú byť v móde. Byť nacionalistom či rasistom bude znamenať stáť si pevne za svojimi ideálmi. Päsťou na oko môže byť aj konflikt týchto veľmi odlišných názorov medzi mládežou. Je ťažké predstaviť si, že si antifašisticky naladený chalan podá ruku so skínhedom.

Diskusia niekedy nepomáha
Otvorená debata je väčšinou všeliek. Nie však v boji proti extrémizmu. Tu sa časté omieľanie môže premeniť na neplatenú propagandu a vyvolať záujem. Podľa Mareša by sa mala spoločnosť pozrieť priamo na tabu, ktoré rasizmus a nacionalizmus vytvárajú. Treba neustále zdôrazňovať to, že Rómovia, Maďari i slovenskí fanúšikovia na druhej strane štadióna sú ľudia. Až kým sa to spoločnosť nenaučí.

Maďarská garda
Štatút: občianske združenie
Počet členov: okolo 700
Cieľ: obnovenie Veľkého Uhorska, národobrana
Napádajú: Slovákov, Židov a Rómov
Uniformy: z horthyovského Maďarska (2. svetová vojna)
Vystupovanie: prísahy v Budapešti, pochody
Počet členov: okolo 700
Šéf: vodca Gábor Vona

Slovenská pospolitosť
Štatút: žiadny, rozpustené občianske združenie
Počet členov: podľa odhadov okolo 100
Napádajú: maďarskú menšinu, Židov a Rómov
Cieľ: biele a slovenské Slovensko, hrdé na Tisa
Uniformy: pripomínajú Hlinkovu gardu
Vystupovanie: fakľové a symbolické pochody
Počet členov: podľa odhadov okolo 100
Šéf: vodca Ivan Sýkora