Odvodové zaťaženie zamestnanca by sa malo podľa plánov vlády zmierniť. Tento rok o 1 percento, celkovo najviac o 4 percentá. Toto sa však môže stať realitou len v prípade, že sa bude dariť znižovať rozpočtový deficit. Vladimír Baláž z Prognostického ústavu Slovenskej akadémie vied však v tejto súvislosti upozornil na to, že akékoľvek znižovanie odvodov sa prejaví výpadkom príjmov Sociálnej poisťovne a zdravotných poisťovní. „Výpadok príjmov zdravotných poisťovní môžu poistenci pocítiť veľmi rýchlo pri spoplatňovaní rôznych zdravotníckych výkonov.“



Rozdiely preč

Zámerom reformy je čiastočne zotrieť rozdiely v odvodovom zaťažení zamestnanca a podnikateľa. To je aj hlavný dôvod toho, že zamestnávatelia radi dajú prácu SZČO. Ušetria tak na nákladoch a so živnostníkom ľahšie skončia zmluvu. Ministerstvo financií takéto postavenie zamestnanca ilustrovalo štatistikou. Kým medzi rokmi 2004 – 2010 sa počet zamestnancov (bez súbehu so SZČO) znížil o 2,6 percenta, počet SZČO (bez súbehu so zamestnaním) sa zvýšil o 34,3 percenta. Evidentné preskupovanie zamestnancov do radov SZČO je najmä v kategórii SZČO bez zamestnancov, ktorých počet sa za posledných šesť rokov zvýšil až o 51,5 percenta. Peter Gonda, riaditeľ Konzervatívneho inštitútu si však myslí, že „snaha čo najviac vtesnať do rovnakých odvodových a daňových podmienok tzv. dohodárov, živnostníkov a iných samostatne zárobkovo činných osôb so zamestnancami, a to podľa vzoru zamestnancov, ktorí sú najviac odvodovo zaťažení, je chybným prístupom.“ 

Superhrubá mzda
Prínosom je podľa Gondu zavedenie tzv. superhrubej mzdy ako nultý krok zníženia odvodovej záťaže zamestnancov. Superhrubá mzda má sprehľadniť, zjednodušiť súčasný stav a znížiť administratívnu náročnosť. „Pri prechode na superhrubú mzdu sa zruší poistné zamestnávateľa na zdravotné a sociálne poistenie (okrem úrazového poistenia 0,8 percenta, keďže toto je poistenie zamestnávateľa) a o sumu, ktorú platil zamestnávateľ na poistnom na zdravotné a sociálne poistenie vo výške 34,4 % (35,2 % – 0,8 %), sa zvýši hrubá mzda zamestnanca,“ hovorí Daniela Šulcová z ministerstva práce. Zo superhrubej mzdy sa potom bude platiť jedno poistné na zdravotné poistenie a jedno poistné na sociálne poistenie.

Pozitívom sú podľa Gondu aj spoločné finančné úrady a zavedenie jednotného ročného zúčtovania, ktoré by mali znížiť administratívne zaťaženie.

Prihodia aj „milionárom“
Vláda chce zrušiť milionársku daň. Tvrdí, že v skutočnosti milionárskou nebola a postihovala strednú vrstvu. Zrušením „milionárskej“ dane si prilepší 84 940 zamestnancov. Podľa Gondu je to dobrý návrh.

Do minulosti má odísť aj zamestnanecká prémia, ktorá bola prilepšením pre najslabšie zarábajúcich.

Úrazové poistenie
Na budúci rok by sa ešte nemalo meniť úrazové poistenie zamestnancov. Zostane súčasťou Sociálnej poisťovne, do ktorej sa budú finančné prostriedky vykazovať na špeciálne zriadený účet. Poistenie budú platiť zamestnávatelia v súčasnej výške podľa upravenej sadzby 0,6 % zo superhrubej mzdy (0,8 %/1,344). Vláda však uvažuje o jeho presunutí do súkromnej sféry. Superhrubá mzda bude od celkových nákladov práce zamestnávateľa nižšia práve o úrazové poistenie.

Jedno zúčtovanie
Realitou od roka 2013 má byť jednotné daňovo-odvodové ročné zúčtovanie na jedinom tlačive. Vláda sľubuje, že bude jednoduché a cez internet. A komunikácia bude už iba s jedným finančným úradom.