20.04.2011, 00:00

Ide o ťaženie na peňaženky. Hovoria kritici

Mzdárky vo firmách musia poslať Sociálnej poisťovni, zdravotným poisťovniam a daňovému úradu množstvo mesačných, štvrťročných, ročných výkazov.

Ide o ťaženie na peňaženky. Hovoria kritici

Pritom nie všetko posielajú cez internet, teda je to aj veľa tlačív, poštovného, telefonátov s poisťovňami... Možno to bude už čoskoro inak. Rozhodne o tom reforma daní a odvodov. Jej pripomienkovanie sa končí tento štvrtok. 

 


Menej byrokracie
Práve odstránenie tejto byrokratickej mašinérie pokladajú kritici daňovej a odvodovej reformy za dobré. „Toto je bezpochyby najväčší prínos navrhovanej reformy. Zjednodušenie administratívy a sprehľadnenie systému zvýši efektívnosť výberu odvodov, ale zvýši aj spoločenskú efektívnosť podnikania, keďže sa skráti čas potrebný na vypracovanie zúčtovania poistného,“ hovorí Vladimír Baláž, ekonóm z Prognostického ústavu Slovenskej akadémie vied. Doložil to aj konkrétnym príkladom. „Ak napríklad osoba podávajúca ročné zúčtovanie zdravotného poistného ušetrí len pol dňa času, pri 250 pracovných dňoch do roka sa ušetrí 1/500 časového fondu, to je 0,2 percenta. Možno sa to nezdá veľa, ale pri miliónoch zamestnancov a živnostníkov pôjde o úspory v desiatkach miliónov eur.“ Peter Gonda z Konzervatívneho inštitútu hovorí, že v návrhu koalícia povýšila problém komplikovanosti systému nad problém daňového a odvodového zaťaženia. „Sprehľadnenie systému je opodstatnené, ale nemalo by ísť na úkor zvýšenia daňovo-odvodového zaťaženia. To je pritom u nás naďalej reálny problém, najmä zaťaženie nákladov práce predstavuje brzdu produktívneho zamestnávania. Podľa aktuálnej štúdie Svetovej banky a PwC Paying Taxes 2011 je miera zaťaženia práce na Slovensku dokonca siedma najvyššia spomedzi 183 krajín sveta.“

Zlí živnostníci
Snahu o transparentnosť systému ocenil Peter Staněk, ekonóm Slovenskej akadémie vied. Pritom pripomenul, že reči o rozpočtovej neutralite návrhu sú len fikciou. Nepáči sa mu tiež, že pri zdôvodňovaní zmien sa argumentuje zneužívaním systému živnostníkmi. „Najmenej 120-tisíc živnostníkov sú živnostníci z donútenia. Nikto jasne neoznačil tých, ktorí systém zneužívajú. Aké percento živnostníkov to je?“ Podľa Staněka treba hľadať finančné rezervy v korupcii – v miliardách eur rozkradnutých v tendroch.

Podľa Baláža určite nie je udržateľné, aby živnostníci platili výrazne menej ako zamestnanci. „Na druhej strane by mali dostať nejakú „rizikovú prémiu“ za to, že nemajú zabezpečený stabilný príjem. Ak by si mal on vybrať z rôznych alternatív (napríklad nižšie odvody, nezdaniteľné základy a pod.), najviac sa mu pozdáva 40 % paušál na daňové výdavky. Obmedzí sa tak administratíva a náklady na vedenie účtovníctva a bude menšia motivácia obchádzať zákon vyrábaním fiktívnych faktúr a bločkov. „Zavedenie povinnej evidencie príjmov a výdavkov systém nielen zaťaží nákladmi, ale ho urobí aj menej transparentným, zvýši motiváciu na čiernu prácu a sťaží pozíciu aj samotným daňovým úradom, ktoré budú musieť kontrolovať viac subjektov ako doteraz,“ pripomína dôsledky znižovania paušálnych výdavkov.


Prečo dohodári
Dohodári by mali byť popri živnostníkoch druhou skupinou obyvateľov, ktorí zmeny pocítia na svojich tenších peňaženkách. Budú musieť od príjmu 190 eur platiť 10 percent na sociálne odvody a 9 percent na zdravotné.

„Zamestnanci a živnostníci si zdravotným poistením zabezpečujú zdravotnú starostlivosť, sociálnym poistením dôchodok. Nie je jasné, čo dostanú dohodári za svoje odvody najmä v prípade, že už niekde poistné platia. Pre väčšinu z nich pôjde len o zvýšenie daní, nie rozsahu verejných služieb, ktoré by za to dostali,“ pripomenul dôležitý aspekt reformy, o ktorom však koaličný návrh zmien vôbec nehovorí.

Ondrej Dostál z Občianskej konzervatívnej strany hovorí, že šetriť treba nie na ľuďoch, ale na administratíve a spotrebe štátu, zrušiť treba dotovanie všetkých hospodárskych aktivít, prehodnotiť existenciu štátnych inštitúcií, rozpočtových a príspevkových organizácií, treba robiť adresnejšiu sociálnu politiku...

Peter Gonda, KI, sa pridáva ku kritikom. „Zdá sa, že navrhnuté zmeny zapadajú do vládneho daňovo-odvodového ťaženia na peňaženky ľudí.“

Okrem už prijatých krokov to podľa neho potvrdzujú aj plánované rozpočtové záťahy ministerstva, napríklad návrhy na zvýšenie spotrebnej dane z piva a tichého vína, zavedenie bankovej dane a „motivovanie“ samospráv na zvýšenie sadzby dane z nehnuteľností.

„Návrh zmien v daniach a odvodoch, ktorý schválila Koaličná rada, trestá úspešných živnostníkov,“ zhodnotil viceprezident Republikovej únie zamestnávateľov Jozef Špirko.