1. Má podľa vás druhý pilier zmysel?
2. Ako hodnotíte riziko sporenia v druhom pilieri?

Radovan Ďurana, analytik INESS
1. Druhý pilier je potrebný, pretože čiastočne eliminuje riziká, ktorým čelí prvý pilier z dôvodu rastúceho podielu dôchodcov v populácii. Zároveň však nie je dostačujúcim riešením, sporitelia by sa nemali spoliehať len na štátom vynútené penzijné schémy a mali by hľadať aj iné cesty zabezpečenia na starobu.
2. Sporitelia čelia riziku nízkeho zhodnotenia úspor dôchodkovými fondmi, respektíve znehodnoteniu úspor pred odchodom do dôchodku vplyvom finančnej krízy, alebo inflácie. Tieto riziká nie je možné jednoznačne kvantifikovať.

Peter Gonda, Konzervatívny inštitút M.R. Štefánika
1. Hlavný zmysel súkromného dôchodkového sporenia vidím v tom, že prispieva k tvorbe vlastníctva kapitálu ľudí na financovanie ich dôchodkov, vyjasneniu vlastníckych vzťahov a motivácii niesť zodpovednosť za svoje dôchodky, namiesto spoliehania sa na vládu. Praktická podoba ako kapitalizačného a vládou nadmerne regulovaného druhého piliera znižuje jeho principiálny zmysel odpútavania sa od vlády a politických zásahov a čoraz viac obmedzuje a paralyzuje jeho finančný zmysel a funkčnosť. Funkčné riešenie je pre nových účastníkov zavedenie systému bez verejného priebežného financovania a povinne kapitalizačného sporenia, postaveného na súkromnom a dobrovoľnom financovaní a zabezpečení dôchodkov a adresne garantovanom existenčnom dôchodku z daní.
2. Za najväčšie riziko v čoraz viac regulovanom II. pilieri považujem nízku výnosnosť (resp. reálnu nevýnosnosť) aktív ako cenu za vládou garantovanú bezpečnosť, dosiahnutú odbúravaním prirodzeného finančného rizika spojeného s vyšším výnosom. Pri dominantnom investovaní DSS do štátnych cenných papierov a takmer bez investícií do akcií to pri inflačných tlakoch v eurozóne môže priniesť reálne znehodnocovanie úspor dôchodkových sporiteľov. Toto riziko je primárne dôsledkom politického zasahovania, ktoré je však menšie ako vnútorne zabudované politické riziko v prvom pilieri. Ten predstavuje aj reálne riziko neudržateľnosti dnešnej úrovne dôchodkov ku mzde a ekonomicky nezdôvodniteľnej zásluhovosti, napríklad bez podstatného zvyšovania veku odchodu do dôchodku alebo zvyšovania odvodov na dôchodkové zabezpečenie.

Martin Chren, Nadácia F. A. Hayeka
1. Dvojpilierový systém je výhodnejší ako čistý priebežný, lebo dochádza k rozloženiu rizika medzi štát a investovanie, znižuje sa implicitný dlh, vytvorený neudržateľne nastaveným prvým pilierom, a v dôchodkovom systéme vzniká prirodzene zásluhový element. Zároveň je však potrebné zmeniť prvý pilier smerom k vyššej solidarite.
2. V druhom pilieri sa vyskytujú tri základné riziká: trhové -- ceny aktív sa môžu meniť, riziko vytunelovania dôchodkových úspor, a systémové riziko -- neschopnosť premeniť investované aktíva na likvidné prostriedky v prípade bankovej alebo finančnej krízy. Voči všetkým rizikám je náš systém chránený pomerne dobre. Navyše, riziká ukryté v prvom pilieri sú dnes podľa mňa omnoho nebezpečnejšie, hoci sa vláda vyhýba informovaniu o nich.
Mário Blaščák, Oxys Capital
1.Jedným z najdôležitejších argumentov pre vytvorenie viacpilierovej sústavy dôchodkového zabezpečenia bola diverzifikácia rizík. Vytvorením druhého piliera došlo z pohľadu štátu ako garanta dôchodkov k priznaniu "skrytého" dlhu v dôchodkovom systéme plynúceho z rokmi naakumulovaných sľubov o budúcich platbách do penzijného systému. Cieľom vytvorenia malo byť rozloženie rizika a taktiež finančnej záťaže z jedného na viacero systémov. Bol to podľa mňa prezieravý krok z hľadiska dlhodobej udržateľnosti penzijného systému, ktorý si však zároveň vyžiadal daň v podobe priznania dlhu a nárokov na jeho splatenie.