16.05.2012, 00:00

Nemecké Rajo a česká Tatra to ostatným maslám "natreli"

Test. Maslo vyrobené na Slovensku skončilo v strede rebríčka hodnotených vzoriek. Poľské prepadlo.

Nemecké Rajo a česká Tatra to ostatným maslám "natreli"

Kto si chce pochutiť na maslovom chlebe či pečive, alebo použiť maslo pri varení, mal by dať prednosť Raju (vyrobené v Nemecku) či „tradiční“ českej Tatre. Tieto dve maslá totiž obsadili v teste HN prvé miesta. Posudzovali sme ich chuť, arómu, vzhľad a konzistenciu. Teda vlastnosti, ktoré môžu hodnotiť aj bežní spotrebitelia.

Otestovali sme desať najčastejšie kupovaných druhov masla. Okrem toho aj dve vzorky, ktoré sa však na maslo len podobajú, lebo obsahujú rastlinný tuk či iné látky, ktoré sa do pravého masla nesmú dávať. Pre porovnanie sme hodnotili aj dve maslá dovezené pre náš test z Dánska. Okrem českého, nemeckého a dánskeho masla odborná porota však posúdila aj slovenské a poľské.

Jednotku neudelili
Víťazné Rajo však patrí k najdrahším. Osminka, teda 125 gramov, bežne stojí 1,05 až 1,29 eura.

Táto cena niektorých zákazníkov odrádza a radšej kupujú lacnejšie. Presvedčili sme sa o tom priamo v predajniach. „Maslo vyberám podľa ceny. Lebo varím veľa, pre celú rodinu,“ povedala nám staršia pani v Carrefoure. Napriek tomu sa nedá povedať, že lacnejšie maslá, ako je napríklad Pilos, Liptov, Levmilk, či Euromilk, sú výrazne horšie.

Nie sú, ba niektorí odborníci, ktorí testovali, ohodnotili ich lepšie ako Rajo. Napriek tomu však toto maslo získalo u piatich hodnotiteľov najlepšiu priemernú známku. Nie však jednotku, ale jedna mínus. „Ja dám Raju dvojku. Liptov má podľa mňa lepšiu chuť a vôňu. Je taký maslovejší,“ povedal pri posudzovaní odborník na pečenie Vojtech Szemes. Učiteľky zo Strednej odbornej školy potravinárskej na Farského ulici v Bratislave sa však zhodli, že Rajo je v maslách top trieda. Zhodli sa, že za chuť, aróma, konzistencia a vzhľad si zaslúžia najviac bodov, teda jednotku.

Pozor na farbu
Pri testoch malo maslo požadovanú teplotu osem až desať stupňov Celzia. Po rozbalení ich porota rozkrojila, čím sa uvoľnila aróma. Tým sa tiež ukázalo, či majú vnútri rovnakú farbu ako na povrchu. „Ak by bolo na povrchu maslo žltšie ako vnútri, znamenalo by to, že je zoxidované, čo by nebolo dobre,“ poznamenal Szemes. Stať sa to môže vtedy, ak je maslo nevhodne uskladnené, alebo je už staré. Pri vzhľade masla sa tiež posudzovala jeho vlhkosť, drobivosť, lepivosť, cudzie príchute a pod. Maslo môže totiž obsahovať maximálne 16 percent vody.

O niečo horšie ako Rajo skončilo na druhom mieste so známkou 1,75 Tatra Máslo – tradiční české, vyrobené v mliekarni Hlinsko. Štvrť kilogramu stojí u nás 1,99 eura, čo je menej ako Rajo. Pritom obidve tieto maslá obsahujú zhodne 82 percent mliečneho tuku. To je jeden z najdôležitejších údajov kvalitného masla. „Maslo musí obsahovať aspoň 80 percent mliečneho tuku, maximálne 16 percent vody a dve percentá netukovej mliečnej sušiny,“ spresnila hovorkyňa Štátnej veterinárnej a potravinovej správy
Paulína Komarová. Väčšina masiel však má práve 82 percent tuku. O jedno až dve percentá menej ho obsahujú spravidla ochutené – slané maslá.

Na tretej až šiestej priečke sa so známkami dva umiestnili Farmářské máslo z mliekarne Hlinsko (ČR), Liptov z Liptovskej mliekarne (SR), Máslo Pragolaktos (vyrobené v Nemecku) a Levmilk pripravené v Levickej mliekarni (SR). Ich chuť a aróma bola o niečo menej „maslová“. Rozdiely však boli minimálne a bežný spotrebiteľ by si to možno ani nevšimol.

Falošné spolu s pravými
Prepadákom je poľské maslo predávané u nás pod značkou Tesco value. Na obale má však vyznačené, že je len s „trojštvrtinovým množstvom tuku“. Obsahuje niekoľko prídavných látok, tzv. éčok, ale aj sóju. „Toto maslo má nejasnú chuť. Pri rozkrojení sa drobí, je menej aromatické,“ zhodnotili ho porotkyne. Stogramová „tehlička“ stojí v Tescu 0,55 eura.

Pri kupovaní si treba dať pozor aj na „falošné“ maslá. Označené sú rôznymi príbuznými pomenovaniami, ako je napríklad Maslenko a podobne. Nie je to však maslo, ale skôr nátierka. Jednu takú sme testovali. Obsahovala síce 65 percent tuku, nie však mliečneho, ale prevažne rastlinného. Táto nátierka je aj riedka. Až 33 percent jeho hmotnosti môže totiž tvoriť voda. Napriek tomu sú tieto produkty v obchodoch umiestnené spolu s pravým maslom.

Zákazníci sa tak môžu pomýliť a „naletieť“ na cenu, lebo stogramová tehlička Maslenka stojí 0,35 eura. V tomto prípade však platí, že cena zodpovedá kvalite. Pri pravom masle to však tak byť nemusí. Príkladom je Pilos z mliekarne Čejetičky v ČR. Osminka (125 gramov) stojí v Lidli len 0,75 eura. Hoci malo menej výraznú chuť a vôňu, jeho vzhľad a konzistencia boli v poriadku. Kto chce ušetriť a mať zároveň dobré maslo, môže si kúpiť práve Pilos. To však neplatí o poľskom masle predávanom pod značkou Maslo family. Stojí síce len 0,79 eura, ale so známkou 3,25 skončilo v poli porazených.

 

                           

Bez dátumu výroby
Príjemne nás prekvapilo, že všetky vzorky masla mali výrobcom deklarovanú hmotnosť. Dánske však boli o niekoľko gramov ťažšie ako mali uvedené na obale. A ešte jeden rozdiel sme našli medzi dánskymi a ostatnými maslami. Kým na obaloch našich je uvedený len dátum spotreby, na dánskych maslách je vyznačený aj dátum výroby. Európska legislatíva to síce nevyžaduje, ale pre zákazníka je to dôležitá informácia. Má tak väčšiu istotu, že si kúpi čerstvejšie maslo, a nie staršie, prípadne zmrazené a následne prepracované.

A ako dopadli dánske maslá? Potvrdili vynikajúcu povesť tamojších potravinárov. Tieto maslá sa k nám však nedovážajú. Podobne ani ďalšie kvalitné maslá z Česka, ako je napríklad Jihočeské máslo, Tradiční máslo z Moravy a ďalšie. Turisti zo Slovenska ich tam však kupujú, alebo si ich nechajú priniesť známymi. Na Slovensko sa však dováža iné kvalitné české maslo. Napríklad Dr. Halíř, spomínané Tatra máslo či Čerstvé máslo z Polabských mlékarní.

Cookies

Na našich stránkach používame cookies. Slúžia na zlepšenie našej práce a vášho zážitku z čítania HNonline.sk.