07.06.2012, 00:00

V Amerike sa neoddychuje ani v lete

Študovať na Princetone – to je pre väčšinu mladých Američanov drahý, a nie ľahko dosiahnuteľný cieľ. O európskych študentoch ani nehovoriac. Michaele Jacovej zo Sabinova sa to podarilo. Do USA ju dostalo známe Gymnázium Juraja Hronca. A Amerika jej zas zabezpečila zážitky z Oxfordu, Ugandy či demilitarizovanej zóny medzi Južnou a Severnou Kóreou. Nakoniec však zakotvila v Bratislave.

Pomáhajú štipendiami
K tomu, aby sa vybrala študovať za oceán, Michaelu priviedlo gymnázium a jeho úspešní absolventi, ktorí tam už pôsobili. „Boli pre mňa dôkazom, že sa to dá,“ tvrdí. „Ďalšou motiváciou boli štedré štipendiá, ktoré najlepšie americké školy ponúkali aj medzinárodným študentom,“ dodáva. Rozhodla sa pre interdisciplinárne štúdium – robila skúšky z politickej filozofie, ekonómie, zo štatistiky i stavebného inžinierstva.

Na svoje začiatky v USA zrejme tak ľahko nezabudne, priletela tam totiž presne týždeň pred teroristickým útokom na budovy Svetového obchodného centra. Atmosféra, ktorá prišla po útokoch, ovplyvnila aj jej kariéru. „Do určitej miery to ovplyvnilo moje nazeranie na svet, na americkú spoločnosť aj na smerovanie môjho štúdia,“ tvrdí. A spomína na to, aký nápor uchádzačov zažívali kurzy arabčiny či perzštiny. V prvom ročníku sa jej podarilo zažiť prednášku Hamida Karzaia, novozvoleného prezidenta Afganistanu.

V lete bez oddychu
Systém štúdia je v Amerike na míle vzdialený od slovenského. A nejde len o závratné ročné školné. To, mimochodom, na Princetone dosahuje okolo 50-tisíc dolárov ročne. „K študentom sa pristupuje ako k rovnocenným partnerom, profesori si doslova užívajú polemiky a diskusie. Keď nás v jeden slnečný deň profesorka literatúry vytiahla von na trávnik rozoberať Dostojevského, napadlo mi, že sa mi splnil sen,“ spomína s radosťou Michaela.

Odlišné je aj trávenie voľného času. „Voľnej zábavy“ je menej. „Očakáva sa, že študenti aj počas leta robia niečo zmysluplné, pracujú na sebe alebo minimálne si zarábajú na ďalší rok,“ hovorí slovenská absolventka Princetonu. Sama v lete pracovala napríklad v nemeckej nemocnici alebo stážovala v OSN. „Okrem toho, v kampuse univerzity je možné robiť, čo človeku zíde na um. Od jazdy na koni po kurzy varenia,“ vysvetľuje.

Cez Prahu do Kórey
Po promócii sa Michaela za pomoci univerzity dostala do exotickej Ugandy, kde sa zaoberala potravinovou bezpečnosťou. Neskôr pracovala v Prahe v oblasti neformálnej diplomacie – tá ju dostala napríklad na hranice Južnej a Severnej Kórey.

Nezanevrela však ani na Európu. Pracovala aj pre univerzitu v Oxforde, kde „zabŕdla“ do technologického transféru a energetiky. Aj tieto ju nakoniec priviedla späť na Slovensko. Od roku 2010 pôsobí v spoločnosti energia.sk a ako konzultantka firmy Neulogy. „Na Slovensko som sa dostala po desiatich rokoch života mimo neho a som s týmto rozhodnutím spokojná. Nie som jediná a verím, že dôvodov vrátiť sa bude aj pre iných čím ďalej tým viac,“ uzatvára pre HN. Paulína Nedavašková

Cookies

Na našich stránkach používame cookies. Slúžia na zlepšenie našej práce a vášho zážitku z čítania HNonline.sk.