Bolesti v nohe vystreľujúce z chrbtice sa vystupňovali a Helena Petrochická už plakala aj pred manželom. Spať mohla len pokľačiačky, hruďou opretá o posteľ, a zobudil ju aj najjemnejší pohyb, lieky nezaberali.

Manžel jej navrhol konzultáciu u bývalého spolužiaka, neurológa. Helena súhlasila, aj keď u jedného takéhoto špecialistu, ktorý ju poslal na fyzioterapiu, už bola. "Všetko nasvedčuje tomu, že je to hernia platničky," konštatoval manželov spolužiak. "Ale potvrdiť by nám to malo vyšetrenie na cétečku. Nemáte možnosť niekde si to vybaviť? Naše je práve mimo prevádzky."

Koľkokrát a koľkí z vás už boli v situácii, keď pre ťarbavosť "normálneho" vyšetrovacieho či liečebného postupu alebo pre vlastnú netrpezlivosť šli k lekárovi po známosti? A koľkokrát vás pobavilo, že namiesto toho, aby konal, navrhol, aby ste si vyšetrenie či liečebnú procedúru vybavili sami? A koľkokrát ste sa už rozčúlili, keď vám odmietli vyšetrenie röntgenom (rtg.), počítačovým tomografom, teda cétečkom, ultrazvukom alebo magnetickou rezonanciou, o ktorých sa domnievate, že sú v diagnostike všemocné, napriek vášmu, veľmi vás prosím? Lenže rovnako ako je nebezpečné nadužívanie liekov, môže byť nebezpečné nadužívanie rádiodiagnostických vyšetrení. A tak by možno namiesto drankania bolo vhodnejšie viesť si štatistiku vyšetrení, aby bola k dispozícii pre každého lekára, ktorý má pocit, že sa do nás potrebuje pozrieť.

Prínos pána Röntgena
Prečo toľká opatrnosť? Lebo pri röntgenovom vyšetrení, teda pri röntgenografii (snímkovaní), röntgenoskopii (presvetľovaní), tomografii (snímkovaní po vrstvách) či endoröntgenografii (snímaní dutín naplnených kontrastnou látkou) dostávame isté dávky žiarenia, ktoré sa v nás zbiera. Aj vo verejnosti často spomínané cétečko nám ich napríklad pri jednom vyšetrení môže uštedriť desať- až dvadsaťnásobne viac ako bežný röntgen.

Populárne cétečko (CT)
Počítačová tomografia využíva ionizujúce žiarenie a v porovnaní s konvenčnými röntgenovými snímkami poskytuje detailnejší obraz vnútorných orgánov. Pracuje tak, že rtg. lúče pohltené rôznymi tkanivami zaznamenáva a počítačom zmení na obraz. Vyšetrenie CT môže potvrdiť alebo vylúčiť ochorenie, overiť prítomnosť metastáz, posúdiť operabilitu či určiť optimálny chirurgický prístup. Sleduje sa ním aj účinnosť liečby, kontroluje sa zavedenie ihly pri punkčnej biopsii, stereotaxii, sledujú sa zlomeniny, vrodené či získané anomálie, degeneratívne procesy. Pri vyšetrení chrbtice zobrazuje CT inak len zbežne zobraziteľné úseky, napríklad medzistavcové platničky. Využíva sa aj na vyšetrenie anomálií, nádorov, zranení, ale aj osteoporózy a podobne a musí byť presne cielené, lebo radiačné zaťaženie pacienta je v tomto prípade veľmi vysoké.

Vyšetrenie v tuneli
Inak sme na tom pri vyšetrení ultrazvukom či magnetickou rezonanciou (MR). Je to prístroj, ktorý vytvára dvoj- a trojrozmerné obrazy orgánov alebo štruktúr vnútri tela. MR je šetrnejšia ako cétečko, lebo nie je založená na rtg. lúčoch. Vyšetrenia sa robia vnútri elektromagnetu v tvare tunela, kde na telo pôsobia krátke pulzy elektromagnetického vlnenia. Tie stimulujú protóny atómov vodíka v tkanivách, ktoré vyšlú energiu v rádiových vlnách a počítač ich premenení na obrazy. Vyšetrenie MR neraz poskytne viac informácií ako diagnostická operácia, používa sa od roku 1980 a ani po štvrťstoročí nie sú známe nijaké jej škodlivé účinky. Okrem vysokej kvality snímok je jej prednosťou najmä to, že sa zaobíde bez radiačného žiarenia.

Prečo nie a prečo áno?
V čase svojich problémov s chrbticou Helena Petrochická tieto podrobnosti nepoznala. Urobila však všetko pre to, aby si vyšetrenie vybavila. Namiesto cétečka však napokon absolvovala magnetickú rezonanciu. Keď si odložila všetky kovové predmety, zaskočila ju otázka, či na tele nemá nejaké tetovanie alebo permanentný mejkap. Vysvetlili jej, že vo farbivách, ktoré sa pri nich používajú, môžu byť zložky železa, a to by mohlo vyšetrenie trochu skomplikovať. Keď sa pripravila, rádiológ a jeho asistentka jej vysvetlili, ako má signalizovať, keby čokoľvek potrebovala, zasunuli ju do elektromagnetického tunela a odišli do vedľajšej miestnosti. Niekoľko povelov, začula zvláštne zvuky a vyšetrovanie sa začalo. Lekári a laboranti sledovali, čo im rezonancia ponúkala na monitoroch, podľa potreby si obrazy zväčšovali, robili výrezy a všetko zaznamenávali na cédečko, ktoré neskôr založili do archívu. K neurológovi už Helena odchádzala s podrobným popisom. Úvahy, prečo sa toto vyšetrenie nerobilo ako prvé, nechala na neskôr.

Prečo áno, prečo nie
Prečo lekári viac nevyužívajú vyšetrovacie metódy, ktorými sa na príčinu ťažkostí dá prísť najrýchlejšie? Pretože sú finančne náročné, alebo preto, že pacientov treba chrániť pred žiarením? Pretože každý z nás môže v živote prijať bez ohrozenia organizmu len istú dávku žiarenia a pri vyšetrení počítačovým tomografom býva až niekoľkonásobne vyššie ako pri bežnom röntgene?
"Nijaké univerzálne vysvetlenie neexistuje," hovorí lekárka a zároveň vysokoškolská učiteľka, dlhoročná rádiodiagnostička z Bratislavy, ktorá si neželá byť menovaná. "Röntgenové žiarenie nie je ako vitamín, ktorý organizmus do seba vstrebe a nevyužitý zvyšok vylúči. Pribúda v tele s každou röntgenovou snímkou, vyšetrením prsníkov na mamografe či skúmaním hocijakého orgánu na cétečku. Jednotlivé dávky sa kumulujú a nedajú sa nijako eliminovať."
Ak k tomu všetkému prirátame aj záťaž organizmu z kozmického žiarenia, žiarenia z elektroniky, ktorá nás obklopuje, je obozretnosť namieste. Záťaž z ožiarenia rastie na celom svete. Každý lekár by teda mal byť primerane vzdelaný a dosť zodpovedný, aby vedel, čomu môže pri vyšetrení pacienta vystaviť, čoho sa vystríhať.

Najlepšie nie je vždy dostupné
Prečo za týchto okolností automaticky neuprednostňuje vyšetrenie magnetickou rezonanciou alebo ultrasonografom, ktoré nepracujú na princípe rádiového žiarenia? Opäť z finančných dôvodov? "To iste nie. Ale každý prípad treba posudzovať individuálne a v kontexte s ostatnými okolnosťami. "Emerko" či ultrazvuk napríklad nemusia byť vždy dostupné tak rýchlo, ako treba," upozorňuje rádiologička. "A aj keď hodnoty diagnostického ožiarenia nie sú také vysoké, aby pacienta ohrozili, je klasická röntgenová snímka pre hrudník menej zaťažujúca ako vyšetrenie počítačovým tomografom. Aj preto zvyčajne pacienta posielame na cétečko, až keď röntgen nepreukáže všetko, čo potrebujeme vedieť."
Doktorka však pripomína, že pre pacientov s onkologickými ochoreniami platí iný vyšetrovací režim. Starostlivosť o nich si vyžaduje pravidelné a častejšie kontroly. Pri lymfóme (ochorenie lymfatických uzlín) sa napríklad každé tri, neskôr každých šesť, a napokon každých dvanásť mesiacov robí CT krku, hrudníka, brucha, malej panvy. Ak na lymfóm ochorie šestnásťročný mladík, kým je vyliečený, teda zhruba do svojich dvadsiatich piatich rokov, má za sebou niekoľko desiatok CT vyšetrení a všetky dávky ožiarenia sa v ňom kumulujú.

Niekedy rozhoduje psychika
Starší ľudia varovali pred pričastým röntgenovaním a zo strachu z ožiarenia odmietali chodievať aj na povinné štítkovanie pľúc. U zdravých ľudí nie je strach opodstatnený, no proti zbytočne častému röntgenovaniu sú aj lekári. V odôvodnených prípadoch, napríklad pri onkologickej liečbe, kde sú časté kontroly nevyhnutné, sa tomu však vyhnúť nedá. Ale aj odborníci pripúšťajú, že nádorové choroby sa môžu vyskytovať viac u tých, ktorí boli takto vyšetrovaní častejšie. "Ak sa počítačovým tomografom pravidelne kontroluje stav mladej pacientky po liečbe lymfómu, sú jej prsníky zakaždým vystavené dvadsaťnásobne vyššej dávke žiarenia ako pri jednej mamografii. A keď sa zráta röntgenová záťaž z desiatich takých vyšetrení, nie je vylúčené, že v budúcnosti sa u nej môže objaviť karcinóm," pripúšťa lekárka
A vyššiu záťaž cétečkom je niekedy optimálne zvoliť aj inokedy. Ak skúsený lekár pri preventívnej prehliadke ultrasonografom zistí trebárs v pečeni ložisko, o ktorom možno predpokladať, že je to hemangióm, teda akési cievne klbko, pozve zvyčajne pacienta na kontrolu o pol roka, lebo si je istý diagnózou. Ale človeku, ktorého psychika potrebuje absolútnu istotu, je lepšie urobiť CT, ako mu mesiace vysvetľovať, že to nepotrebuje.

Dostaneme, na čo kde máme
Máme sa teda dožadovať ultrazvuku či magnetickej rezonancie, lebo sa pri nich nepracuje s rádiovým žiarením? A hnevať sa, že na nás šetria, keď nám ich odoprú? Magnetická rezonancia je naozaj veľmi drahá a na odhaľovanie ochorení sú rovnako vhodné všetky tri rádiodiagnostické metódy. Ktorú z nich lekár použije, závisí od klinického stavu pacienta, jeho ochorenia, od vedomostí (alebo aj alibizmu) diagnostika, ale aj od ekonomických možností zdravotníckeho zariadenia. Mimo veľkých centier, kde magnetickú rezonanciu nemajú, musia sa lekári uspokojiť s inými vyšetrovacími metódami. Naopak tam, kde je k dispozícii širšie spektrum diagnostických možností, dá lekár neraz urobiť nielen CT, ale pošle pacienta aj na magnetickú rezonanciu. Pre istotu a pretože ju má naporúdzi. Lenže poisťovňa musí namiesto zhruba siedmich tisícok zaplatiť za vyšetrenie pätnásť.

Nie je šetrenie ako šetrenie
"Kým na zlomenú nohu stačí röntgen, pri problémoch vrcholového športovca s kolenom je zbytočný, lebo nič neukáže," počúvajú od svojej profesorky na prednáškach aj študenti. Vhodnejšia je podľa nej magnetická rezonancia, ktorá odhalí všetky zmenené štruktúry. Tak je to aj pri problémoch s bedrovou chrbticou či pri onkologických ochoreniach mozgu. Na pľúcne ochorenia je zase oveľa vhodnejší počítačový tomograf, pretože ukáže viac ako hocijaké iné vyšetrenie.
"Pravda, ak príde pacient, ktorý má akútny problém, a ja nemám k dispozícii magnetickú rezonanciu, pošlem ho na cétečko. Nemôžem čakať niekoľko týždňov, kým dostanem termín na rezonanciu, aj keď je schopná objaviť oveľa menšie nádorové ložiská ako cétečko. Lekár sa vždy musí prispôsobiť aktuálnej situácii a tomu, čo má k dispozícii."

Všetkého veľa škodí
"Magnetická rezonancia by však mala byť dostupná v sídle každého vyššieho územného celku," hovorí lekárka, ktorá okrem vlastnej rádiodiagnostickej ambulancie chodí robiť invazívne vyšetrenia aj do nemocnice a spolupracuje s ústavným onkologickým pracoviskom. Naplánovať, aj s ohľadom na to, čo je pre pacienta výhodnejšie, sa podľa nej dá len neurgentné rádiologické vyšetrenie. V prípade úrazu však treba vyšetrovať okamžite, a tým, čo je práve k dispozícii. Aj ona si však myslí, že nielen pre ochranu pacientovho zdravia, ale aj pre lekárov a poisťovne by malo zmysel evidovať rádiodiagnostické a iné vyšetrenia či liečebné postupy a záznamy by mali pacienti nosiť so sebou. "Veď ak niekto päťkrát za rok zmení zamestnávateľa, mal by päťkrát absolvovať vstupnú prehliadku vrátane snímkovania hrudníka. Lenže to stačí raz za dva roky. A keď bude mať pacient nález pri sebe, môže sa ďalšiemu snímkovaniu vyhnúť."

"Čím viac" nemusí byť "tým lepšie"
Namiesto toho, aby sa primnohým rádiodiagnostickým vyšetreniam pacienti vyhýbali, neraz sa ich snažia znásobiť. Buď si myslia, že čím viac, tým lepšie, alebo nedôverujú svojmu lekárovi. Žiaľ, nie sú výnimkou ani zdravotnícke zariadenia, kde napriek vyšetreniam, s ktorými im pacienta pošlú kolegovia, dávajú robiť všetko znova. Zbytočne a najmä nadbytočne, lebo zaťažia nielen jeho organizmus, ale aj jeho poisťovňu a celý zdravotnícky systém. Ak už sme my pacienti nerozumne nenásytní aj za cenu poškodzovania zdravia, mali by duplicitným vyšetreniam zabrániť poisťovne. Stačili by pravidelne kontrolované akési zdravotné účty pacientov a odmietanie poisťovní duplicity platiť. A ak sa nadbytočné vyšetrenie robí na nátlak, povedzme, veľmi solventného pacienta? Možno by stálo za úvahu vyhovieť mu, ale mimo systému poistenia, za priamu platbu.
"Podľa mňa by však bolo najrozumnejšie, keby mal pacient všetky údaje z vyšetrení aj snímky pri sebe alebo by mu ich príslušné zariadenie pre lekára-špecialistu požičalo," zdôrazňuje odborníčka. "Napriek tomu, že zariadeniu, ktoré poskytuje starostlivosť, uhrádza vyšetrenie poisťovňa, možno ich do istej miery pokladať za majetok pacienta. Veď ten, kto platí poistné, je on, ide o jeho zdravie a on by si ho mal strážiť predovšetkým."

Rádiodiagnostické metódy
* počítačová tomografia (CT vyšetrenie)
* nukleárna magnetická rezonancia (NMR)
* artroskopia (využitie svetla šíriaceho sa vláknovou optikou; umožňuje vyšetrenie aj operačný zákrok vo veľmi malých telesných dutinách)
* ultrazvukové vyšetrenie (USG)

Počítačový tomograf (CT)
*
Vyšetrenie trvajúce len niekoľko sekúnd, znižuje radiačné zaťaženie. Prístroj umožňuje niekoľkoúrovňovú diagnostiku nádorových ochorení celého organizmu, virtuálnu endoskopiu hrubého čreva a priedušiek.

Magnetická rezonancia (MR)
* Charakterizuje ju vysoká diagnostická presnosť.
* Nezaťažuje pacientov rizikovým žiarením, takže ňou možno vyšetrovať aj deti a tehotné ženy po treťom mesiaci tehotenstva.
* Na rozdiel od počítačového tomografu je schopná zobraziť miechu, objaví menšie chorobné ložisko umiestnené aj v chrupavke či mäkkom tkanive.
* Je zatiaľ jedinou suverénnou metódou na zisťovanie roztrúsenej sklerózy

Kedy MR nemožno použiť
pri pacientoch, ktorí majú v tele
* kardiostimulátor
* cievne svorky
* inzulínovú pumpu
* chirurgické svorky
* dávkovač liekov
* umelú srdcovú chlopňu
* vnútroušný implantát
* cudzie telesá v oku
* neurostimulátor
* črepiny alebo iné kovové predmety po úrazoch (kovové implantáty z titánu či vnútromaternicové telieska nie sú rizikom)
* vyšetrenie treba zvážiť, ak pacient pracuje s kovmi.
Pacientkam s permanentným mejkapom alebo tetovaným môže byť pri vyšetrení teplo, pretože použité farbivá môžu obsahovať kovové zlúčeniny železa a počas vyšetrenia sa môžu zahrievať.

Cookies

Na našich stránkach používame cookies. Slúžia na zlepšenie našej práce a vášho zážitku z čítania HNonline.sk.