14.06.2017, 00:00

Štát chce zabrániť kšeftom s pôdou

Podmienky, kvôli ktorým nám pohrozil Brusel sankciami, z „pozemkových“ zákonov vypadnú.

farmár, pôda
Zdroj: Reuters

Ochrane pôdneho fondu u nás svitá na lepšie časy. Od 1. júna sa úpravou Ústavy definitívne zmenila filozofia z obchodníckeho na hodnotový prístup k pôde. Dominovým efektom sa idú novelizovať aj ďalšie dva zákony, jeden o nadobúdaní vlastníctva a druhý o nájmoch pôdy.

Novinky majú cieľ zahamovať špekulácie s parcelami, umožniť ich využitie v prvom rade na poľnohospodársky účel a, okrem iného, sprístupniť pôdu najmä mladším farmárom. Na druhej strane ide o to, čo najviac znemožniť, aby s poľnohospodárskymi pozemkami kšeftovali bohaté firmy. Tie ich cenu vyháňajú do výšok, akú si domáci, a opäť najmä mladí poľnohospodári, nemôžu dovoliť.

Hrozba sankcií
Rozsiahle legislatívne zmeny okolo pozemkov u nás vyprovokovala výčitka z Bruselu. Pred rokom tak odštartovala hotový domino efekt. Vtedy totiž Európska komisia napadla podmienku 10-ročného trvalého pobytu na území Slovenska, povinnú pri kúpe pôdy cudzincami. V ďalšom bode Brusel kritizoval, že každý záujemca o kúpu musí spĺňať požiadavku trojročného podnikania v poľnohospodárstve.

Takéto podmienky u nás platia od júna 2014, keď sa skončilo moratórium EÚ na predaj pôdy cudzincom. Odvtedy platí aj procesná povinnosť o prednosti pri predaji pôdy v prospech domácich kupcov, ktorí však musia byť minimálne tri roky aktívni v agrobiznise. Po nevyužití prednosti, ak sa už pripúšťa kupec v rámci celej EÚ, zase zákon prikazuje podmienku 10-ročného pobytu na území SR. A to dokáže málokto splniť. Aj pre takéto prekážky vo voľnom pohybe kapitálu sa nám Brusel vyhrážal sankciami.

Variabilné nástroje
Slovensko sa teraz chystá podmienku 10-ročného trvalého pobytu pre kupcov pôdy zo zákona vypustiť. V ostatných sporných otázkach však naša vláda nevidí dôvod Bruselu ustupovať. Ako dávnejšie povedala ministerka pôdohospodárstva, Slovensko bude podľa programového vyhlásenia vlády naďalej presadzovať kúpu pôdy pre domácich a bude sa usilovať o taký proces, aby pôdu získavali aktívni a najmä lokálni farmári. Celkovo je však pôda na Slovensku – ako zdôrazňujú naši politici – stále súčasťou voľného pohybu kapitálu v EÚ.

Nástrojov, ako chce štát bojovať proti špekuláciám, bude viac – limit na prevody pôdy, ale napríklad aj prepracovaný systém na prednostné právo jej nákupov či nový register poľnohospodárov. To všetko by malo zabrániť pozemkovým špekuláciám, keďže cena pôdy na Slovensku je stále výrazne lacnejšia než na Západe, čo k nám priťahuje cudzincov už nielen z EÚ, ale aj z Ázie.

Ako sa na Slovensku mení prístup k pozemkom.
Čo od 1. júna pribudlo v Ústave:
pôda sa už nevníma ako tovar, ale ako neobnoviteľný prírodný zdroj, ktorý požíva zo strany štátu a spoločnosti osobitnú ochranu.
ústava zdôrazňuje požiadavku zaručenia potravinovej bezpečnosti štátu.
hovorí o ochrane poľnohospodárskej a lesnej pôdy a o podpore vidieckeho spôsobu života.
zvyšuje sa ochrana pôdy formou regulácie nadobúdania vlastníckych práv, čo Ústava označuje za verejný záujem.

Ktoré ďalšie zákony sa práve menia
o nadobúdaní vlastníctva k pôde (je v pripomienkovom konaní)
o prenájme pozemkov (je v pripomienkovom konaní)
o pozemkových úprav

Nenechajte sa obmedzovať

Tento článok je súčasťou exkluzívneho obsahu HN. Pokiaľ si ho chcete dočítať do konca, predplaťte si jeden z troch nasledujúcich balíkov

Cookies

Na našich stránkach používame cookies. Slúžia na zlepšenie našej práce a vášho zážitku z čítania HNonline.sk.