16.05.2017, 00:00

Zeman má konať hneď. Lehoty nie sú

Český ústavný právnik Jan Kudrna v rozhovore pre Hospodárske noviny.

Miloš Zeman
Zdroj: Reuters

Podľa českej Ústavy sa prezident Zeman za výkon svojej funkcie nikomu nezodpovedá. Za neodvolanie ministra financií mu však teraz hrozí žaloba. „Ak sa preukáže vina, hlava štátu príde o úrad aj o možnosť znova ho nadobudnúť,“ hovorí český ústavný právnik Jan Kudrna.

Musí český prezident Miloš Zeman odvolať akéhokoľvek ministra, ak to navrhuje premiér?
Áno, naša Ústava v tomto smere hovorí jasne. Článok 74 stanovuje, že prezident odvolá člena vlády, ak to navrhne predseda vlády. Nedáva prezidentovi žiadne možnosti na zváženie.

Sú v českej Ústave nastavené pre túto situáciu nejaké lehoty?
V českej Ústave, ale verím, že ani v slovenskej alebo akejkoľvek inej normálnej ústave žiadne lehoty nie sú. Vo verejnom práve platí, že pokiaľ nie je lehota stanovená, koná sa bezodkladne alebo bez zbytočného odkladu. V žiadnom predpise tiež nie je stanovené, či a kedy má zasiahnuť polícia, keď jej niekto zavolá na tiesňovú linku. A nikto nepremýšľa, či zasiahnuť musí, prípadne či dnes alebo napríklad o týždeň. Je jej uložená povinnosť, vtedy reaguje bezprostredne.

Nemali by tam byť vyslovene uvedené termíny, aby sa predišlo pochybnostiam?
Ústava nemá vyzerať ako návod k automatickej práčke alebo kávovaru. Má ísť o dokument, ktorý stanovuje rozdelenie moci v štáte a predpokladá sa, že ho všetci zúčastnení – reprezentujúci štát, a to by som rád zdôraznil – budú dodržiavať a pôjdu príkladom ostatným, namiesto propagácie svojvôle.

Existuje možnosť, keď by prezident odvolať člena vlády na návrh premiéra nemusel?
Taký prípad si viem predstaviť dosť ťažko, pretože podľa našej Ústavy je za vládu zodpovedný jej predseda. Ústava ustanovuje, že prezident republiky nie je za výkon svojej funkcie zodpovedný. Naopak, vláda zodpovedná je, a to poslaneckej snemovni. Vládu zostavuje premiér, na jeho návrh menuje prezident republiky ďalších členov vlády. Potom premiér predstupuje pred poslaneckú snemovňu a žiada o vyslovenie dôvery. Toto nie je úloha prezidenta. Je to premiér, kto si zostavuje svoj tím a ide takpovediac s kožou na trh. Teraz sme v trochu paradoxnej situácii, keď poslanecká snemovňa vyzvala k riešeniu problémov a zodpovedanie otázok spojených s pôsobením ministra financií. Predseda vlády tento problém, zvýraznený výzvou orgánu, ktorému je zodpovedný, chce riešiť, a prezident, ktorý nie je z výkonu funkcie zodpovedný, toto riešenie blokuje. Vo výsledku teda ústavnopolitickú zodpovednosť za celú situáciu má niesť niekto úplne iný, než kto ju vyvolal, a navyše zodpovednosť tohto činiteľa je vopred vylúčená. A to všetko sa deje s odkazom na záujem krajiny.

Čo hrozí prezidentovi Zemanovi, ak poruší svoje povinnosti?
Potenciálne ústavná žaloba za hrubé porušenie Ústavy. Takúto žalobu podáva senát, schváliť ju musí aspoň trojpätinová väčšina prítomných senátorov. Potom ju musí schváliť poslanecká snemovňa, a to aspoň trojpätinovou väčšinou všetkých poslancov. Ak tak neurobí do troch mesiacov od postúpenia návrhu zo senátu, považuje sa to za nedanie súhlasu. Nakoniec o ústavnej žalobe rozhodne Ústavný súd. V prípade zistenia viny je sankciou strata prezidentského úradu a spôsobilosti znovu ho nadobudnúť.

A môže hlava štátu podmieňovať svoje konanie napríklad zrušením koaličnej zmluvy?
Takúto možnosť prezident nemá. Ústava vo svojom článku 74 stanovuje prezidentovu povinnosť konať bez ďalších podmienok či výhrad.

Prečo potom v celom procese vôbec prezident vystupuje? Nestačilo by, aby ministra odvolal premiér?
Myslím si, že dôvody sú dva. Prvým je podľa môjho názoru istá nedôslednosť revolucionárov likvidujúcich v minulosti monarchie. Po detronizácii panovníkov zachovali inštitút hlavy štátu a zaplnili ho voleným činiteľom. Málokto bol dôsledný ako Američania alebo Švajčiari. Avšak prezidentský systém má celý rad nevýhod a švajčiarsky systém je ohľadne organizácie najvyšších orgánov štátnej moci dosť ťažko prenesiteľný kamkoľvek inam. Druhý dôvod spočíva v tom, že sa pre určité situácie môže hodiť vykonať deľbu moci v jednotlivých zložkách moci. Teda môže sa hodiť mať prezidenta ako „rozhýbavača“ systému. Samozrejme, do Ústavy môžete napísať, že premiéra volí parlament. Ale čo keď parlament po voľbách nikoho nezvolí? Môžete sa na určitý čas dostať do ústavnej krízy. Ak túto právomoc zveríte prezidentovi a určíte, že vláda zostavená ním menovaným premiérom musí získať dôveru parlamentu, tento problém odpadá, pretože prezident niekoho menuje prakticky určite, a ak parlament nebude spokojný, môže menovaného aj s celou vládou odstrániť. Nehrozí tak ústavná kríza, ale nanajvýš politická kríza, teda spory prezidenta s parlamentom.

Zeman dal ešte predtým Sobotkovi vedieť, že by odmietol odvolať pri jeho demisii celú vládu. Bol by tento postup zákonný?
Takýto postup by bol podľa môjho názoru protiústavný. To, že s predsedom vlády končí celá vláda, vyplýva zo systematického výkladu českej Ústavy. Nejde o žiadnu zvyklosť. Tomu nasvedčuje aj to, že prvýkrát sa tento výklad objavil v komentári k Ústave už v roku 1994, dávno predtým, než prvý raz k demisii premiéra s účinkami na celú vládu došlo. O správnosti tohto výkladu hovorí taktiež to, že bol opakovane potvrdený praxou, a to za diametrálne odlišných politických podmienok. Za všetkých troch doterajších prezidentov a za premiérov najrôznejších politických orientácií sa postupovalo týmto spôsobom, ktorý bol opísaný ešte pred prvým prípadom v praxi.

Kto je Jan Kudrna
Jan Kudrna je český ústavný právnik a vysokoškolský pedagóg. Od roku 2003 pôsobí na Právnickej fakulte Karlovej univerzity ako odborný asistent na katedre ústavného práva a súčasne spolupracuje aj s Metropolitnou univerzitou v Prahe na katedre právnych disciplín a verejnej správy. Je tiež členom Legislatívnej rady vlády.

POTVRDENIE O EXEKÚCII

Ľudia sa nesprávne obracajú na nový súd v Banskej Bystrici

Slovenskí exekútori upozorňujú, že potvrdenie o tom, že občan nie je v exekúcii, vydáva len Komora exekútorov.


„Len čo začal jediný exekučný súd v Banskej Bystrici od 1. apríla tohto roku aktívne pôsobiť, neustále sa naň obracajú občania a žiadajú o vydanie potvrdenia, že proti nim nie je vedená exekúcia. Jedinou inštitúciou, ktorá takéto potvrdenie môže vydať, je však komora,“ tvrdí hovorkyňa exekútorov Stanislava Kolesárová. Register neslúži len fyzickým osobám, ale aj firmám, ktoré si môžu napríklad preveriť bonitu svojich obchodných partnerov.


Potvrdenie však vydá komora len na základe lustrácie v Centrálnom registri exekúcií, ktorý pre občanov funguje už viac ako desať mesiacov. Na webovej stránke www.cre.sk je možné zaregistrovať sa a po uhradení administratívneho poplatku začať vyhľadávať podľa priezviska, dátumu narodenia, obce, IČO, názvu spoločnosti alebo spisovej značky súdu. Za jednu lustráciu sa platia dve eurá, pri vyššom počte prístupov sa suma postupne znižuje. V databáze sú údaje o súde, ktorý udelil poverenie na vykonanie exekúcie, meno exekútora, dátumy k vymáhaniu a označenie nároku.

Menej vymáhania
Podľa informácii Komory exekútorov počet nových exekúcií na Slovensku vlani klesol o takmer 60-tisíc. Komora zaznamenala 453 870 nových exekúcií, kým v roku 2015 to bolo viac ako 512-tisíc prípadov.
„V posledných rokoch prešli v exekučnej legislatíve viaceré zákonné zmeny, ktoré posunuli rovnováhu v prospech dlžníkov na úkor veriteľov. Je preto možné, že čoraz viac z nich rezignuje na možnosť vymáhať svoje pohľadávky prostredníctvom exekúcií a aj z tohto dôvodu sa môžu uchýliť k iným, často aj k nezákonným spôsobom vymáhania,“ tvrdí Kolesárová.


Vlani bolo ukončených 62 276 exekučných konaní. Neukončených stále ostáva takmer 400-tisíc konaní. Vyplýva to z výročnej správy o činnosti Slovenskej komory exekútorov a súdnych exekútorov za minulý rok. Minulý rok u nás pôsobilo 323 exekútorov, počas roka z nich sedem zaniklo. Podľa správy sa ľudia v minulom roku sťažovali najmä na správanie exekútorov, nemožnosť sa im dovolať či na podozrenie, že sa vymáha viac, ako sa má.

Historické zmeny
Najväčšou zmenou v nových exekúciách je od apríla náhodné prideľovanie exekúcií. V praxi to znamená, že veriteľ si už svojho exekútora nevyberá sám, ale určuje sa elektronicky podľa jednotlivých krajov. Od minulého mesiaca funguje taktiež len jeden súd pre všetky exekučné konania na Slovensku, a to v Banskej Bystrici. Novela ministerky spravodlivosti Lucie Žitňanskej zaviedla aj možnosť „automatického“ odkladu exekúcie dlžníka, ak je fyzickou osobou a vyhlási, že sa bez svojej viny ocitol v zlom životnom postavení.

Cookies

Na našich stránkach používame cookies. Slúžia na zlepšenie našej práce a vášho zážitku z čítania HNonline.sk.