21.04.2017, 00:00

Nemusíme čakať so založenými rukami

Mali by sme sa poučiť z úspešných zahraničných projektov, tvrdí tím architektov.

„Štandardným prístupom je v slovenskom prostredí skôr odmietať zmeny a hľadať dôvody, prečo sa niečo nedá, než spôsoby, akými je možné spoločným úsilím cieľ
dosiahnuť,“ upozorňuje architekt Peter Morgenstein (vpravo) spolu s Jánom Legénym.
Zdroj: Pavol Funtál

Obaja pôsobia ako výskumní pracovníci ekologickej a experimentálnej architektúry. Oboch lákajú smart city a svoju ľudskú energiu vkladajú predovšetkým do tej solárnej. Architekti Ján Legény a Peter Morgenstein.

Inteligentné mesto – pre Slovensko už hmatateľná realita, alebo zatiaľ vzdialená budúcnosť?
Peter Morgenstein: Zatiaľ skôr tá vzdialená budúcnosť. Keď smart city budú naokolo, budú aj u nás. K nám sa dostane všetko, i keď mierne oneskorene (smiech). Má to však jednu výhodu. Môžeme sa učiť z chýb iných, lebo skutočne ide o veľké investície. To však neznamená, že máme čakať so založenými rukami. Chcelo by to aspoň výhľadovo vytvárať koncepty na úrovni miest či mestských štvrtí.

Smart city bol u nás až donedávna neznámy pojem. Dnes sa ozýva čoraz hlasnejšie. Nejde len o ľúbivé proklamácie?
Ján Legény: Na Slovensku sa celá problematika určite nachádza v papierovej rovine. Treba jasne povedať, že koncept smart city zahŕňa veľké množstvo rôznych aspektov, ktoré mesto musí adresne riešiť. To sa často z nejakého dôvodu upriami na vybratý zlomok problematiky, a vyhlási sa za smart. V konečnom dôsledku môže byť toto počínanie škodlivé. Smart city si vyžaduje dlhodobé nastavenie cieľov a multidisciplinárny prístup.

Prečo?
J. L.: Uvedieme príklad. Dotácie na fotovoltiku mali za následok zastavovanie zelených lúk. Bežný okoloidúci takéto solárne elektrárne často vníma ako niečo zbytočné a nezmyselné, je to zaprášené, nefunguje to, zaberá voľné plochy... Nesystematickosť a nedostatočná komunikácia tak vyvoláva skôr negatívny efekt. Nemalo by ísť len o deklarovanie vynaložených prostriedkov.
P. M.: Ako sme už spomínali, smart city ukrývajú v sebe množstvo systémových kontinuálnych krokov. U nás je nebezpečné to, že ak by sa určitá stratégia nastolila, v dôsledku politických zmien sa otočí celkom opačne. Smart city vznikne iba dlhodobým uplatňovaním danej stratégie a jej rozvíjaním. Nie je schodné každé volebné obdobie rozbiehať nové smart mesto.

Viaceré slovenské mestá si dávajú do programu smart city. Oprávnene?
P. M.: Dosiahnuť status smart city si vyžaduje určitý čas. Pokiaľ sa mesto vo svojom programe zaviaže, že sa chce stať smart mestom a definuje strategické opatrenia, je, samozrejme, dobré, aby o tom vedeli aj jeho obyvatelia a túto myšlienku podporovali. To môže pomôcť aj momentálnemu politickému nastaveniu, aby pretrvalo dlhodobo. Treba dodať, že mestá ako Poprad alebo Trenčín sú svojou veľkosťou optimálne na realizáciu takýchto projektov.
J. L.: Všetko je o ľuďoch – celý proces sa začína u radového spotrebiteľa a jeho každodenného správania sa, počínajúc hoci separovaním odpadu a končiac záujmom o veci verejné. Nasleduje samospráva, ktorá má zabezpečovať a zlepšovať životné podmienky svojich občanov. Nakoniec, legislatíva na úrovni štátu má rozvoj inteligentných konceptov podporovať. V tomto máme ešte medzery.

Horizonty politikov sa pohybujú v rozmedzí štyroch rokoch. Inteligentné mestá sú však behom na dlhé trate.
P. M.: Presne, pominuteľní politici chcú, aby výsledky boli viditeľné ihneď. Chce to osvietených politikov.

Ako je na tom metropola Slovenska?
J. L.: Bratislava je svojím spôsobom ťažkopádna. Magistrát je komplikovaný aparát. I keď jedno malé oddelenie pracuje na koncepte Smart Twins Bratislava a Viedeň, mesto svojich zamestnancov v rozvoji týmto smerom zatiaľ veľmi nepodporuje. Napriek mnohým možnostiam a vďaka viacerým projektom Európskej únie chýba správne komplexné nastavenie magistrátu.
P. M.: Predovšetkým absentuje vôľa po vnútornej efektívnosti – základom smart city je bezpodmienečne jeho smart spravovanie. Hlavné mesto je príliš veľké sústo aj politicky, aby sa výrazne pohlo smerom k celoplošným inováciám. Akčný potenciál vnímame skôr na úrovni jednotlivých mestských štvrtí.

Môžeme uvažovať v rovine vízií, keď Bratislava nezvláda základné problémy?
J. L.: Efektívne odhaľovanie

Nenechajte sa obmedzovať

Tento článok je súčasťou exkluzívneho obsahu HN. Pokiaľ si ho chcete dočítať do konca, predplaťte si jeden z troch nasledujúcich balíkov

Cookies

Na našich stránkach používame cookies. Slúžia na zlepšenie našej práce a vášho zážitku z čítania HNonline.sk.