21.04.2017, 00:00

Slovenské koketovanie so smart city

Na podporu inovačných riešení vzniká aj Slovensko-americký inovačný fond. Alokácia bude dva milióny dolárov.

    Dni Príležitostí 2017: 4.4.2017 9:00 - 5.4.2017 16:00

Pracovný veľtrh iKariera Dni Príležitostí má už viac ako 20 ročnú históriu na pôde fakúlt STU, je pravideľne organizovaný 2 krát ročne s účasťou desiatok prestížnych technologických spoločností zo Slovenska, Čiech, Maďarska a Rakúska.

    Týždeň slovenského filmu: 3.4.2017 - 9.4.2017

Prinesie bratislavským divákom kolekciu minuloročných domácich titulov pohromade na jednom mieste a umožní dohnať resty, ktoré sa filmovým fanúšikom mohli vlani nazbierať.

    Národný beh Devín-Bratislava, 70. ročník: 9.4.2017 10:00 - 9.4.2017

Bežecké podujatie pre všetky vekové a výkonnostné kategórie s medzinárodnou účasťou, ktorého sa tradične zúčastňuje cez päťtisíc bežcov.

    1000 rokov architektúry v Bratislave: 18.4.2017 15:00 - 16:30

Prednášky a prezentácie, Múzeum mesta Bratislavy.

    Festival Anasoftlitera fest: 19.4.2017 - 25.4.2017

Bratislavská burza kníh - 11. ročník: 20.4.2017 8:00 - 26.4.2017 19:00

Mestská knižnica, 11. ročník obľúbenej charitatívnej akcie v spolupráci s bratislavskými knižnicami. Burza potrvá sedem dní.

    Y-Games: 22.4.2017 - 23.4.2017

6.ročník najväčšieho herného festivalu na Slovensku. Technologické novinky, Youtuberi, Cosplay, Atrakcie pre deti a dospelých.

    Saxophone Syncopators - Ragtime Night: 23.4.2017 19:00 - 23.4.2017

Traja gentlemani a jedna dáma tvoria unikátne saxofónové kvarteto Saxophone Syncopators.

    Salón piva Bratislava: 26.4.2017 - 28.4.2017
Zdroj: Flickr

Na podporu inovačných riešení vzniká aj Slovensko-americký inovačný fond. Ide o spoločnú iniciatívu, pričom alokácia bude dva milióny dolárov – milión vloží slovenská vláda a milión americké firmy. Príjemcom grantov budú slovenské firmy, ktoré pracujú na tzv. smart city riešeniach a dokážu získať pre spoluprácu spoločnosti z USA. Granty sa budú udeľovať na základe otvorených výziev.

V čoraz väčšom rozsahu sa mestá stávajú centrami diania. V súčasnosti ich obýva 53 percent svetovej populácie a tento podiel sa o tridsať rokov zvýši na 70. Ak sa chcú vyvíjať ako kvalitné aglomerácie pre život, majú pred sebou len jedinú cestu: Stať sa inteligentnými.

Spokojne môžete odísť zo svojho domu, pretože senzory sledujú jeho okolie, dokonca aj vodovodné potrubie či elektrickú sieť. Zaregistrujú podozrivú osobu v jeho blízkosti a prípadnú poruchu vodovodného potrubia nahlásia dispečingu či nebodaj riziko ohňa požiarnikom. Nemusíte sa strachovať ani o svoj vysoký krvný tlak. Seniorov i chorých ľudí monitoruje zdravotná služba na diaľku.


Na hlavné námestie sa pohodlne doveziete električkou. Je rýchlejšia než elektromobil, ktorý ste nechali v garáži. Cestou sa pohľadom kocháte na množstvo zelene. Vlhkosť a počasie sledujú ďalšie senzory, takže zavlažovanie zapínajú len v prípade potreby. Všetko to však má jeden háčik – bez mobilu a aplikácií v ňom neprežijete.


Ak žijete v takomto prostredí, do úvahy prichádzajú len dve vysvetlenia: Buď ste vymysleli stroj času, alebo ste občanom smart city. Jeho presná definícia neexistuje, len množstvo prívlastkov. Ekologické, bezpečné, otvorené, hospodárne, globálne, informačné, zelené... Podobne ako celé spektrum existujúcich aj neexistujúcich riešení a inovácií. Jediný pohľad, ktorým sa naň dá pozerať, je multidisciplinárny.

V hre sú aj blockchain platformy
Byť smart znamená byť in. Alebo cool, ako chcete. K populárnemu trendu by sa rady pridali aj viaceré slovenské mestá. Presnejšie povedané – rady by získali nálepku s označením smart city. Zatiaľ však ich snaženia viac šuštia papierom než realitou, hoci sa im vôbec nedá uprieť ťah na bránu aspoň v čiastkových riešeniach.


Ako prvý na Slovensku svoj program rozvoja s výhľadom do roku 2040 koncipoval Poprad. Tunajší poslanci mestského zastupiteľstva v októbri minulého roka odsúhlasili založenie združenia právnických osôb Slovak Smart City Cluster. Zakladajúcimi členmi sa stali mesto Poprad, Tatra banka, Slovenská technická univerzita v Bratislave (STU) či Atos IT Solutions and Services.


„Hovoríme pritom nielen o smart riešeniach pri spravovaní mesta, ale, samozrejme, aj o maximálnom využití a prepojení rôznych jestvujúcich infraštruktúr do jednej komplexnej, ktorá by dokázala dať ľuďom doposiaľ nevídaný komfort a možnosti využitia,“ uviedol pre HN primátor Popradu Jozef Švagerko. Vlani mesto urobilo zásadný krok pri manažmente tepelného hospodárstva, keď ho prevzalo z rúk nadnárodného koncernu a odovzdalo vlastnej energetickej spoločnosti. Tá by mala zabezpečiť pozitívnu implementáciu smart riešení.


„Ďalšou fázou bude vytvoriť model facility manažmentu pre všetky budovy vo vlastníctve mesta. Súčasťou týchto opatrení bude napríklad aj smart metering. Vizionársky už prišla na pretras aj lokálna kryptomena na báze blockchain platformy,“ dodáva prvý viceprimátor Popradu Igor Wzoš. Perspektívne projekty chcú čiastočne financovať aj zo štrukturálnych fondov a v rámci klastra vzniká samostatná sekcia zaoberajúca sa možnosťami bankových a súkromných zdrojov.

Nutnosť samospráv
Svoje ambície netají ani ďalšia lokalita pod Vysokým Tatrami. „Aj samosprávy sú nútené, aby na tento rýchlik nastúpili a využili z nových technológií čo najviac dobrého. Nie sme ešte smart city, hoci niektoré nápady a návrhy sú už realitou,“ povedal nám primátor Kežmarku Ján Ferenčák. Mesto za ostatné dva roky zaviedlo jednotnú ekonomiku i optický internet a pripravilo energetický audit. Koncept Smart Green City sa má stať základom pre ďalšie budovanie chytrého Kežmarku. Spolupracuje s Českým vysokým učením technickým v Prahe a špecializovanou spoločnosťou Ecoten zostavenú z energetických špecialistov, stavebných inžinierov a architektov. Do hry sa mu podarilo dostať tiež Fakultu architektúry STU. Zadaním pre jej študentov je hľadanie problematických a nevyužitých priestorov s koncovkou návrhov kreatívnych riešení.


Východoslovenská metropola má svoje prvé koketovania so smart už za sebou. V roku 2015 sa zmodernizoval systém riadenia dopravy na križovatkách, ktorý uprednostňuje MHD. Dispečeri monitorujú situáciu pomocou desiatok kamier. „Po prvý raz v histórii našej MHD vidia, čo sa deje v uliciach. Doteraz sa museli spoliehať iba na sprostredkované informácie,“ uviedol pre HN primátor Košíc Richard Raši. Na zrekonštruovaných paneloch pribudli informačné panely vychádzajúce z reálnej polohy dopravného prostriedku nasnímaného cez GPS.


Košice ako prvé mesto na Slovensku využívajú aplikáciu UBIAN, ktorej úlohou je napomáhať cestujúcim. Zo svojho mobilu sa dozvedia všetky potrebné dopravné informácie – aplikácia vyhľadáva polohu dopravného prostriedku, ako aj cieľové zastávky.


Primátor zdôraznil, že tento rok dokončia parkovací systém. Výška investície je dva milióny eur. Tradičný „Park & display“ – zasunutie kartičky za čelné sklo – nahradí systém „Pay to Plate“, ktorý vyžaduje náročnejšie IT riešenie. Nová technológia sústreďuje všetky kanály do centrálnej databázy, pričom hlavným identifikátorom je evidenčné číslo vozidla.

Beh na dlhú trať
Presuňme sa z východu Slovenska na západ. Nitra sa podľa slov jej primátora Jozefa Dvonča chce zaradiť k priekopníkom. „Práve mestá sa stanú v budúcnosti miestami synergickej infraštruktúry, ktorá bude základom ekonomiky 21. storočia. Smart city nie je projekt na jeden rok. Som presvedčený, že sa dá riešiť len koncepčne,“ informoval nás.


Nitra zriadila pracovnú skupinu zloženú z expertov na jednotlivé oblasti a zastupiteľstvo odobrilo zámer uskutočnenia projektu. V nadväznosti na silného partnera Jaguar Land Rover a s prispením zdrojov EÚ i domácich grantov chce zaviesť inteligentnú verejnú dopravu i energie. Životnú úroveň má zvýšiť modernizácia verejného osvetlenia a osvetlenia v budovách vo vlastníctve mesta.


Ku krajským mestám so silnými ambíciami sa zaraďuje aj Trenčín. Už roky sa tu realizuje projekt Trenčín si Ty. „Nepatrí priamo do sféry smart city, avšak už v urbanizme je potrebné pripraviť priestor aj pre technológie a ich využitie. To znamená hľadať chytré riešenia. Znamená to pripraviť urbanistický hardvér tak, aby softvér nemal v budúcnosti napríklad priestorové problémy,“ povedal nám hlavný architekt mesta Martin Beďatš. Jeho útvar momentálne pracuje na štúdii centrálnej mestskej zóny pripravenej v spolupráci s odbornou i laickou verejnosťou. „Snažili sme sa správať ako smart city nie z hľadiska technologického, ale z hľadiska prístupu k verejnosti ako hlavnej zložky.“
Trenčín okrem toho na Palackého ulici zaviedol testovacie územie. V

spolupráci so spoločnosťou Telekom v ňom skúša rôzne smart technológie týkajúce sa zlepšenia bezpečnosti, osvetlenia, monitoringu, parkovania a internetového zabezpečenia. V dvoch lokalitách vybudoval polopodzemné kontajnery s detekciou ich zaplnenia.

Nový koncept financovania
V kuchyni Európskej investičnej banky sa práve pripravuje nový koncept financovania smart city v krajinách strednej Európy. Inštitúcia chce poskytnúť slovenským mestám podporu vo výške 150 až 200 miliónov eur. Jej viceprezidenta Vazila Hudáka sme sa spýtali na mechanizmus úverov. Informoval nás: „Nie všetky mestá majú kapacitu veľkej investície a preto uvažujeme nad vytvorením takzvaných investičných platforiem pre smart cities na národnej úrovni. Príprava týchto koncepcií vrátane Slovenska práve prebieha pod vedením ministerstva hospodárstva. Vytváranie investičných platforiem a následné schvaľovanie projektov bude na to nadväzovať.“ Banka od začiatku svojho pôsobenia v našom štáte za

financovala už niekoľko rámcových úverov. Za posledných desať rokov podpora k dnešnému dňu predstavuje sumu viac ako 160 miliónov eur. Napríklad v Prešovskom kraji finančné prostriedky prispeli k modernizácii cestnej siete, protipovodňovej ochrany a zlepšeniu infraštruktúry sociálnej starostlivosti. Putovali aj na obnovu viacerých kultúrnych zariadení.


Aké kritéria musia spĺňať mestá? „Mali by byť v súlade s tromi základnými princípmi – princípom inovatívnosti, inkluzivity a integrity. Samosprávy majú záujem, o čom svedčí celý rad aktivít so starostami a primátormi, ktorí dokonca posielajú svoje tímy na rokovania do Luxemburgu a Štrasburgu,“ tvrdí Hudák.
Na podporu inovačných riešení vzniká tiež Slovensko-americký inovačný fond. Ide o spoločnú iniciatívu, pričom alokácia bude dva milióny dolárov – milión vloží slovenská vláda a milión americké firmy. Príjemcom grantov budú slovenské firmy, ktoré pracujú na tzv. smart city riešeniach a dokážu získať na spoluprácu spoločnosti z USA. Granty sa budú udeľovať na základe otvorených výziev.

O peniazoch a ľuďoch
Peniaze by sa teda možno aj mohli zohnať, horšie než úver sa však vybavujú experti. Na ich nedostatok sa sťažujú viacerí predstavitelia samospráv. V Poprade si priberajú zahraničných manažérov, napríklad aj z Česka. V Kežmarku sa tiež rozhodli pre partnerov z druhej strany rieky Moravy.


Absenciu projektového manažmentu pociťujú aj na mestskom úrade v Trenčíne. Jeho hovorkyňa Erika Ságová však jedným dychom dodáva: „Na druhej strane je to pre mestá často luxus. Niektoré si nemôžu podobné projekty dovoliť vzhľadom na neustále narastajúce množstvo základných požiadaviek, ktoré treba zabezpečiť a manažovať prednostne.“


V Nitre v rámci smart projektu zriadili pracovnú skupinu zloženú z odborníkov z viacerých oblastí. Primátor Dvonč je presvedčený, že „personálne s pomocou spolupracujúcich spoločností môžeme tento projekt zvládnuť.“ Jeho košický náprotivok Raši sa domnieva, že „v tomto koncepte budeme omnoho efektívnejší, ak budeme mať zabezpečený projektový manažment, schopný vytvárať inteligentné riešenia v celom priereze činností, ktoré zabezpečuje samospráva pre obyvateľov miest“.


V tomto ohľade sa vízie chytrého mesta nelíšia od tých najtradičnejších. Tiež sú o dvoch záležitostiach – o peniazoch a ľuďoch.

KOMPLEXNÉ STRATÉGIE
Čakanie na dotácie je nerozumné. Čas praje pripraveným

Mestá Českej i Slovenskej republiky sa s víziami smart city ešte len oboznamujú. Máme veľký hendikep s dôverou občanov vo svoje mesto, so znalosťami politikov i úradníkov, s komunikáciou plánov mesta obyvateľom i koncepčným nasadzovaním technológií. Pre HN to uviedol prevádzkovateľ portálu cityone.cz David Bárta, ktorý donedávna vydával aj časopis o smart city určený pre obe krajiny.


Keď sme mu položili otázku ohľadne rozdielov oboch krajín, konštatoval: „V Česku je viac miest, ktoré už niektoré technológie začali testovať, ale cielená komplexná stratégia predsa len ešte chýba. Pre zavedenie nových služieb je kľúčové digitalizovať všetky mapy mesta a otvoriť ich spolu s ďalšími dátami aj inovátorom.“


Slovenská vláda pripravuje celkovú stratégiu i spôsob financovania. Podľa Bártu našim susedom tento aspekt trochu chýba, no úspech tkvie predovšetkým v prijatí a pochopení inovácií – či už pracovníkmi samosprávy alebo občanmi – nie množstvom a zavedením technológií. „Naučiť ľudí, aby nejazdili do mesta autom je oveľa chytrejšie, než ,chytrý‘ semafor, ktorý dokáže podľa aktuálnej potreby predĺžiť zelenú vlnu,“ ilustroval ako príklad.


Čo sa týka zdrojov financovania, domnieva sa, že pri zmysluplnej stratégii sa nájdu vždy. Efektívnym nástrojom môže byť úspešne zavedený fond mobil, o ktorom sa uvažuje v Brne. Metropola Moravy by tržby z parkovania mohla investovať do inovácií a podpory alternatívnej dopravy. Ďalšie zdroje možno získať z úspor pri investíciách do verejného osvetlenia. „Čakanie na dotácie je veľmi nerozumné, čas praje pripraveným,“ hlása Bárta.


Sekcia Globálne vznikla v rámci projektu Svet medzi riadkami, ktorý v spolupráci s HN realizuje mimovládna organizácia Človek v ohrození a Katedra žurnalistiky na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského. Projekt spolufinancuje SlovakAid.

Cookies

Na našich stránkach používame cookies. Slúžia na zlepšenie našej práce a vášho zážitku z čítania HNonline.sk.