21.03.2017, 00:00

Amnestie sa dajú rušiť aj neskôr

Vedúci katedry ústavného práva a prodekan Právnickej fakulty UK Marián Giba v rozhovore pre HN.

parlament nrsr
Zdroj: TASR/Martin Baumann

Najefektívnejšia cesta na zrušenie Mečiarových amnestií je zásah ústavodarnej moci – suveréna vo forme ústavného zákona, ktorý by amnestie priamo zrušil, myslí si odborník na ústavné právo Marián Giba.

Ktoré riešenie zrušenia mečiarových amnestií je právne čistejšie? To vládne alebo opozičné?
Pri vládou navrhovanom riešení Ústavný súd formálne nebude kontrolovať ústavný zákon, čo zatiaľ nikdy ani nerobil, ale „iba“ uznesenie Národnej rady. Podstata veci je však podľa mňa rovnaká – Ústavný súd bude posudzovať to, čo Národná rada prijala ústavnou väčšinou a rozhodnutie o zrušení amnestií sa fakticky presúva z parlamentu na Ústavný súd.

Čo bude znamenať nová kompetencia parlamentu - uznášať sa o zrušení rozhodnutia prezidenta o milostiach a amnestiách, ak odporujú princípom demokratického a právneho štátu?
Je jasné, že impulzom na zavedenie tejto všeobecnej úpravy bol jeden konkrétny prípad takzvaných Mečiarových amnestií. Zrejme v snahe vyhnúť sa dojmu jednorázovosti je návrh formulovaný všeobecne, čím otvára možnosť zrušiť amnestiu aj v budúcnosti. Takýto krok bude vždy podliehať povinnej následnej kontrole Ústavného súdu. V teoretickej rovine sa to asi myslí ako poistka proti zneužitiu amnestie v budúcnosti. No udeliť amnestiu tak, ako sa stalo v roku 1998, teda ešte predtým, ako rozhodne o vine súd, už dnes aj tak nie je možné v dôsledku zmeny ústavy. Dá sa už iba zmierniť alebo odpustiť právoplatne uložený trest. V praktickej rovine si vôbec neviem predstaviť, že niekto, kto bol prepustený z výkonu trestu na základe amnestie, si pôjde odpykať jeho zvyšok po tom, ako sa amnestia zruší napríklad s odstupom 20 rokov a ako by toto mohol reálne odobriť Ústavný súd.

Môže vôbec podľa teórie Ústavný súd kontrolovať súlad uznesenia, na ktorého prijatie je potrebná väčšina ako pri ústavnom zákone s ústavou?
Tento fakt samotný nie je z pohľadu teórie či praxe taký problematický. Sú štáty, kde Ústavný súd môže posudzovať aj priamo ústavné zákony. Ak mu takú právomoc ústavodarca dá, potom ju bude mať. Otázka do diskusie je, či je správne, aby ju mal.

Nie je problém, že to bude Ústavný súd posudzovať automaticky?
Zámer asi bol vyhnúť sa tomu, že sa kontrola nevykoná preto, lebo nik Ústavnému súdu nepodá návrh. Je to zároveň technická otázka. Ale z predloženého materiálu mi napríklad nie je jasné, ako sa pri absencii návrhu transparentne určí sudca spravodajca. Súčasťou návrhu sú štandardne tiež konkrétne argumenty, v čom navrhovateľ vidí p

Nenechajte sa obmedzovať

Tento článok je súčasťou exkluzívneho obsahu HN. Pokiaľ si ho chcete dočítať do konca, predplaťte si jeden z troch nasledujúcich balíkov

Cookies

Na našich stránkach používame cookies. Slúžia na zlepšenie našej práce a vášho zážitku z čítania HNonline.sk.