17.03.2017, 00:00

Ako zdaňovať pri príkaznej zmluve

Aké daňové a odvodové povinnosti vznikajú, závisí napríklad aj od toho, či vykonávate závislú alebo nezávislú činnosť.

účtovníctvo, výpočty
Zdroj: Dreamstime

Pri práci na príkaznú zmluvu je kľúčové, či ide o závislú alebo nezávislú činnosť. Tá druhá možnosť je výhodnejšia, keďže v takomto prípade nemusíte platiť sociálne odvody.

Čo je to príkazná zmluva
Predmetom príkaznej zmluvy môže byť zaobstaranie hnuteľnej či nehnuteľnej veci, správa majetku, uzavretie zmluvy, vykonanie právnych úkonov vo vzťahu k úradom, súdom či tretím osobám. Je pre ňu charakteristické, že príkazník (ten, kto je poverený vykonaním činnosti) koná v mene a na účet druhej strany – príkazcu.


Len zo samotnej skutočnosti, že ide o príkaznú zmluvu, však ešte nie je jasné, aké povinnosti sú s ňou spojené. „Z daňového hľadiska sa neposudzuje samotné pomenovanie zmluvy, ale jej skutočný obsah, ako aj podmienky a spôsob, akým sa činnosť vykonáva,“ vysvetľuje daňový špecialista Tomáš Janoušek.
Zjednodušene môžeme hovoriť o troch základných situáciách, ktoré sa líšia charakterom vykonávanej činnosti. Tá môže mať podobu:
· závislej činnosti vykonávanej fyzickou osobou,
· nezávislej jednorazovej činnosti vykonávanej spravidla nepodnikajúcou fyzickou osobou
· nezávislej pravidelnej (alebo opakovanej) činnosti, ktorú vykonáva spravidla podnikajúca alebo samostatne zárobkovo činná osoba

Aké sú daňové a odvodové povinnosti?
Pri fyzických osobách je kľúčové, či ide o závislú alebo nezávislú činnosť. Pod závislou činnosťou sa rozumie práca, pri ktorej je zamestnávateľ nadriadený zamestnancovi. Zamestnanec sa riadi pokynmi zamestnávateľa, pracuje v jeho mene a v pracovnom čase určenom zamestnávateľom. Príkazník dostáva za vykonanú prácu mzdu alebo odmenu. V prípade, že ide o závislú činnosť, platí sa z takéhoto príjmu daň a príkazník je z hľadiska odvodov považovaný za zamestnanca.


Iná situácia nastáva v prípade nezávislej činnosti. Vtedy je daňovník vo výhodnejšom postavení, keďže jeho príjem sa posudzuje ako „ostatný“ a nepodlieha tak sociálnym odvodom. Zároveň je do výšky 500 eur ročne oslobodený od dane. Z príjmu nad tento limit je však potrebné zaplatiť zdravotný odvod.
V prípade, že je príkazníkom podnikajúca osoba, započíta si príjem z príkaznej zmluvy do príjmov zo svojej živnosti a o odvody sa taktiež stará sám.


Oslobodenie od dane
V tejto súvislosti je potrebné upozorniť na stanovisko Finančnej správy, podľa ktorého sa musia zdaniť všetky príjmy získané na základe príkaznej zmluvy. Ide však o nezáväznú informáciu a viacerí daňoví poradcovia sa stotožňujú skôr s opačným výkladom. „Podľa Finančnej správy sa činnosť, ktorá nemá charakter závislej činnosti a je vykonaná na základe zmluvy, nedá považovať za ostatný príležitostný príjem a teda ani príjem z nej nemôže byť oslobodený od dane. Toto je však na polemiku, keďže nie je vysvetlené, prečo by zmluva nemohla zakladať aj príležitostný príjem,“ myslí si daňový poradca Emil Pečík.


S interpretáciou Finančnej správy sa nestotožňuje ani Tomáš Janoušek, upozorňuje však, že daniari majú tend

Nenechajte sa obmedzovať

Tento článok je súčasťou exkluzívneho obsahu HN. Pokiaľ si ho chcete dočítať do konca, predplaťte si jeden z troch nasledujúcich balíkov

Cookies

Na našich stránkach používame cookies. Slúžia na zlepšenie našej práce a vášho zážitku z čítania HNonline.sk.