11.01.2016, 12:30

Daňové zmeny idú len po výbere peňazí, neuľahčujú biznis

Novinky v daniach sú nesystémové a nepremyslené, nenadväzujú jedna na druhú. Ide len o snahu štátu „vytrieskať“ z podnikateľov peniaze, tvrdí expert.

Daňové zmeny idú len po výbere peňazí, neuľahčujú biznis

Daňové zmeny sú len na to, aby štát vybral od podnikateľov čo najviac peňazí. Nejde mu o systémové zmeny, tie navyše ani nenadväzujú jedna na druhú, tvrdí daňový a účtovný poradca Martin Tužinský, ktorého HN oslovili na rozhovor o novinkách v daňovej oblasti.

Ktoré daňové zmeny, či už v oblasti dane z príjmu, DPH alebo ďalších, vami najviac zamávali v roku 2015? Nakoľko možno o nich tvrdiť, že boli systémové?

Z hľadiska zmien týkajúcich sa dane z príjmov nemožno vôbec hovoriť o systémových zmenách. Všetky – nech sa týkajú zdaňovania právnických alebo fyzických osôb – sú skôr účelové.

V čom?

Chladnokrvne totiž zvyšujú daňové zaťaženie, či už priamo, alebo nepriamo. Zákon o dani z príjmov sa dlhodobo zneužíva na zabezpečenie zvýšeného výberu dane do štátneho rozpočtu. Je absurdné, aby sa zákon o dani z príjmov menil za 12 rokov 64-krát; pričom tento rok to bolo dovedna sedem priamych, čiže „veľkých“, aj nepriamych, čiže „čiastkových“, noviel. Jednou zo zásad daňového systému je právna perfektnosť a stálosť. Slovenský daňový systém túto zásadu s prehľadom nespĺňa.

Viem, že ste zástancom vyhlásenia, že u nás vlastne ani nejde o daňový systém.

Áno. Dalo by sa polemizovať, či to, čo máme na Slovensku, je vôbec daňový systém, alebo je to skôr len zákonom upravený systém štátneho výpalníctva.
Neustále zmeny zákonov škodia podnikateľskému prostrediu, keďže v takomto prostredí neexistuje právna istota, možnosť daňového plánovania a v konečnom dôsledku ani motivácia podnikať.

Poďme späť k posledným zmenám. Mohli by ste konkretizovať tie najzávažnejšie?

Medzi najvýznamnejšie v zákone o dani z príjmov patrí: rozšírenie položiek daňovo uznaných až po ich zaplatení (daňové, účtovné či právne poradenstvo, audítorské služby a pod., limitovanie niektorých výdavkov v závislosti od výšky základu dane z príjmov (reklamné predmety v podobe napríklad tichého vína, členské príspevky pri nepovinnom členstve, daňové odpisy áut v cene 48-tisíc eur a viac), uznateľnosť daňovej zostatkovej ceny vybraných druhov predaného majetku (napríklad osobných áut) do výšky príjmov z jeho predaja, predĺženie odpisu vybraných druhov nehnuteľností z 20 na 40 rokov, limitovanie daňových odpisov prenajatého majetku do výšky príjmov z jeho prenájmu.

A keď si vezmeme zákon o DPH?

Tu je rozhodne najvýznamnejšie zavedenie tzv. cash-flow režimu – prijatia platby  a prenosu daňovej povinnosti pri vybraných druhoch stavebných prác. Na to, aby sme zavedenie cash-flow režimu mohli označovať za systémové riešenie, by však muselo ísť o zmenu, ktorá je premyslená a pre daňovníkov výhodná.

Istá nevýhoda bude nepochybne už v tom, že to pridá na administratíve.

Zvýšenie administratívnej záťaže pri zavedení tohto režimu bude mínus nielen pre tých, ktorí sa rozhodnú doň vstúpiť, ale aj pre ich odberateľov, ktorí sú v bežnom režime DPH. Dodnes nie sú vyriešené základné problémy vyplývajúce z tejto zmeny.

O ktoré takéto základné problémy ide?

Napríklad, ako postupovať v prípade vzájomných zápočtov, ktoré sa za prijatie platby určite nepovažujú. Ako pristupovať k prijatým platbám cez PayPal systém, cez platobné brány alebo pri postúpení pohľadávok. V súčasnosti je viac otázok než odpovedí, ktoré nám zákon dáva.

Považujete – okrem spomínaného tuzemského samozdanenia stavebných prác – za problémové aj nejaké ďalšie opatrenia? Môžu takisto pri aplikácii v praxi priniesť nejaké nečakané situácie?

Z pohľadu zákona o dani z príjmov je tu obrovské množstvo položiek upravujúcich základ dane z príjmov, to znamená tých skutočností, na ktoré sa zákon o dani z príjmov „pozerá“ inak, než sú zachytené v účtovníctve. Bez hlbšej analýzy som sa dopočítal, že zákon o dani z príjmov definuje 112 položiek zvyšujúcich základ dane a 68 položiek znižujúcich základ dane. Niektoré z nich sa môžu pokojne týkať aj obdobia dlhšieho ako 40 rokov, napríklad pri neuplatnených daňových odpisoch prenajatého majetku, alebo 24 rokov v prípade spätného prenájmu nehnuteľnosti zaradenej do 6. odpisovej skupiny. Je to jasný dôkaz, že zákon o dani z príjmov nie je systematickým riešením každodenných problémov podnikateľov.

Spomenuli ste aj krátenie daňových odpisov pri prenajatom majetku, teda zmenu, s ktorou sa podnikatelia stretli už v minulosti.

To je práve ďalšia zaujímavosť. Ide o postup zmenený novelou zákona účinnou už od januára 2015, ale potom upravený novelou účinnou až od januára  2016, pričom táto má spätnú účinnosť na zdaňovacie obdobie roku 2015. To preto, lebo na prvýkrát sa táto zmena predkladateľom zákona nevydarila. S pokojným svedomím však môžeme konštatovať, že tak ako je zákon napísaný, sa dá v praxi aplikovať len ťažko, keďže nerieši viaceré špecifiká.

Ktoré napríklad?

Napríklad prenájom vonkajšieho obvodového múru budovy či prenájom časti strechy. Naopak, daňovník má brať do úvahy rozsah prenajatého majetku a lehotu, na ktorú majetok poskytol na prenájom, čo môže v praxi priniesť skutočne „úsmevné“ situácie.

Ako to teda môže vyzerať v praxi?

Vezmite si situáciu, že prenajmete trebárs filmovému štábu 10 m2 budovy, ktorá má celkovú rozlohu 500 m2, pričom prenájom bude dohodnutý na 15 minút. V zmysle súčasného znenia zákona máme zohľadniť rozsah prenajatého majetku, čiže 10 m2 z 500 m2, a tiež lehotu prenájmu majetku, čiže 15 minút z celkových 525 600 minút za rok? Možno by to chcelo konečne generačnú obmenu.

Generačnú obmenu koho? Myslíte predkladateľov takýchto zákonov?

Aj to. Faktom je, že zavedenie cash-flow režimu pri DPH bolo iba politickou záležitosťou. Kvôli jeho nedomyslenosti by sme ho mohli pokojne korunovať za top nezmysel roka.

Už v minulých rokoch ste niekoľkokrát poukazovali na protichodné usmernenia finančnej správy, ktoré vnášali právnu neistotu medzi podnikateľov protichodnými metodickými pokynmi, prípadne na nedoškolených pracovníkov daňových úradov. Zlepšila sa v tomto smere situácia?

Situácia sa oproti minulému roku ešte zhoršila. Na Slovensku už zrejme nemá zmysel čítať zákony, pretože metodické usmernenia, pokyny alebo informácie publikované na stránke finančného riaditeľstva sú v rozpore so zákonmi. Neustále zmeny v zákonoch a rozpory medzi zákonmi a usmerneniami považujem za atentát na právny štát, ak ním niekedy vôbec Slovensko bolo.

Skúste uviesť konkrétny príklad.

Tlačivo daňového priznania je v rozpore so zákonom o dani z príjmov. Hoci novelou účinnou od 1. 1. 2016 došlo k „vyriešeniu“ tohto problému, pre zdaňovacie obdobie je systém výpočtu limitovaných 5 percent zo základu dane vybraných reklamných predmetov, členských príspevkov vyplývajúcich z nepovinného členstva a daňových odpisov áut so vstupnou cenou 48-tisíc eur a viac v rozpore so zákonom o dani z príjmov v prípade, ak daňovníkovi vznikne kombinácia týchto prípadov. Na to som už viackrát upozorňoval. Poučenie k tlačivu priznania k dani z príjmov právnických osôb je v rozpore s obsahom riadka 6 pomocnej tabuľky A. Do nej by nemali patriť vybrané reklamné predmety, napríklad v podobe vína nad 17 eur, tie by mali patriť do riadku 16, ale napriek rozporu s obsahom riadku 6 pomocnej tabuľky A to takto má finančné riaditeľstvo uvedené jednak v poučení k vyplneniu priznania, jednak v informácii publikovanej na stránke riaditeľstva.

Máte aj ďalšie príklady?

Oznámenie ministerstva financií o vydaní dodatku č. 2 k poučeniu na vyplnenie kontrolného výkazu k DPH je v rozpore s par. 78a ods. 4 tohto zákona. Toto oznámenie možno titulovať ako schizofrenické. V jednej vete sa uvádza, že: „Dodávateľ, ktorý uplatňuje osobitnú úpravu podľa par. 68d (cash-flow režim DPH), uvádza v A.1. údaje z vyhotovenej faktúry za zdaňovacie obdobie, v ktorom vznikla daňová povinnosť“. V nasledujúcej vete je uvedené: „V stĺpci Dátum dodania tovaru alebo služby alebo dátum prijatia platby uvedie dátum, kedy vznikla daňová povinnosť, t. j. dátum prijatia platby, prípadne jej časti.“ Žiadna faktúra neobsahuje údaj o dátume prijatia platby, prípadne jej časti. Uvádzanie tohto údaja do kontrolného výkazu je v rozpore so súčasným znením zákona o DPH. Takto by sme mohli pokračovať.

Je známe, že na mnohé nezrovnalosti aj nahlas poukazujete, v minulosti ste dokonca iniciovali aj širšiu výzvu podporenú i fanúšikmi na Facebooku. Ako na upozornenia v súvislosti s nápravou reaguje finančné riaditeľstvo?

Všetky pripomienky, ktoré adresujem na ministerstvo financií a finančné riaditeľstvo, sú nepovšimnuté alebo má odpoveď taký všeobecný charakter, že absolútne nekorešponduje s obsahom mnou zaslanej výzvy, podnetu alebo sťažnosti. Jednoducho to nemá zmysel. V tejto krajine nemá zmysel mať názor, lebo ak je niečo politickou objednávkou, na relevantné pripomienky sa ohľad neberie.

Novinku samozdanenie stavebných činností ste už spomenuli. Podnikatelia ju síce vítajú, ale zároveň sa jej obávajú. Nové pravidlá pri platbách v stavebníctve sú totiž až priveľmi „sofistikované“. Budú ich vedieť obyčajní živnostníci aplikovať v bežnom podnikaní?

Súhlasím, že sú sofistikované, pretože je rozdiel, či dodáte hasiaci prístroj alebo hasiaci prístroj, ktorý je položený na držiaku pevne spojenom so stenou budovy. Je rozdiel, či dodáte žalúzie alebo iba vymeníte lamely v žalúziách. Zo všetkých týchto noviel má človek pocit, že zákonodarcovi ide zrejme iba o to, koho na čom „nachytá“, aby mu mohol buď udeliť pokutu, alebo aby to viedlo k jeho znevýhodneniu.

Vytvára sa tým dosť neprehľadná spleť povinností. Môže to vytvoriť aj situácie, že sa jedna služba či tovar zdania viackrát?

Presne tak. Dodávateľ dodávku, ktorú by nemal zaťažiť DPH, touto DPH zaťaží a odvedie ju. Odberateľ, na ktorého mala byť prenesená daňová povinnosť, sa tejto povinnosti nezbavuje, ale DPH uvedenú na faktúre od dodávateľa si uplatniť nemôže, pretože tá sa uviedla v rozpore s platným znením zákona o DPH. Tento zákon začína, rovnako ako aj zákon o dani z príjmov, obsahovať viac výnimiek, než je únosné. Možno by bolo vhodné zaviesť prenos daňovej povinnosti na všetky dodávky tovarov a služieb medzi platiteľmi DPH bez výnimky.