30.12.2015, 00:01

Top testy odhalili koniec jedného mýtu. A aj to, ktoré spišské párky sú najlepšie

HN doteraz testovali viaceré produkty. Okrem pracích prostriedkov aj pečivo, chlieb, párky, či tresčiu pečienku. Tu je výber testov.

Top testy odhalili koniec jedného mýtu. A aj to, ktoré spišské párky sú najlepšie

Osem z desiatich zákazníkov supermarketov v pohraničných oblastiach Rakúska sú Slováci. Zistili sme to pred zhruba mesiacom, keď sme pri v dvoch nákupných centrách u našich susedov spočítali značky zaparkovaných áut. Bola sobota - najvhodnejší čas doplniť si zásoby potravín a ďalších výrobkov dennej potreby. Do rakúskeho Hainburgu a Kittsee sme sa tiež vybrali nakúpiť a porovnať tak rovnaké potraviny a iné produkty. 
Výsledok? Nákup u našich susedov bol o niečo drahší. Za tie isté výrobky sme v Bratislave zaplatili dovedna 131,31 eura a v Rakúsku 136,61 eura. Rozdiel bol teda 5,3 eura. Ale pozor. V čase nákupu mali v predajniach u našich susedov výrazné akcie na kávy. Tým sa cenový rozdiel nákupu znížil zhruba o päť eur.  V Rakúsku sme zaplatili viac, hoci u našich susedov je DPH na potraviny len 10 percent, kým u nás 20 percent. Keby sme však nakupovali na iných miestach Slovenska a Rakúska, rozdiely v cenách by asi boli iné. 

Dlho živený mýtus, že v Rakúsku predávané pracie prostriedky sú oveľa účinnejšie ako tie, ktoré kupujeme na Slovensku, padol. Z porovnávacieho testu rovnakých práškov a gélov značiek Persil a Ariel, kúpených v Rakúsku a na Slovensku, vyplynulo, že u našich susedov sú niektoré o niečo kvalitnejšie. Výsledok je 3 : 1 v prospech rakúskych. To znamená, že v troch porovnávacích testoch tej istej značky lepšie vyprali bielizeň rakúske pracie prostriedky, v jednom prípade predávaný na Slovensku. Rozdiel v kvalite prania však nie je až taký priepastný, ako by sa čakalo. V štyroch porovnaniach bol výsledok zhruba rovnaký.

136,61 eura v Rakúsku 
131,31 eura na Slovensku 
Taký je cenový rozdiel rovnakého nákupu u nás a v Rakúsku

Výsledky porovnacieho testu účinnosti pracích prostriedkov rovnakej značky: 

Víťazi
Kúpené v Rakúsku
1. Persil Color Megaperls (sypký prášok, Henkel, 28 dávok/1,890 kg)       
2. Persil Universal Megaperls (sypký prášok, Henkel, 28 dávok/1,89 kg)  
3. Persil Sensitiv Megaperls (sypký prášok, Henkel, 28 dávok/1,890 kg)   

Kúpený na Slovensku 
1. Persil expert Color ColdZyme (prací gél, Henkel, 70 dávok/ 5,11 l)   + foto


Testovali sme tresčiu pečienku. Z delikatesy polovicu „vyhodíte“

V niektorých rybacích konzervách je viac oleja ako samotnej ryby. Rozdiely sú veľké, vraj závisia aj od sezóny a veku ryby.
Aj vy ste si už pri otvorení konzervy zanadávali, lebo v nej bolo, v porovnaní so samotnou potravinou, viac nálevu, masti, či oleja, ako ste čakali?
Hospodárske noviny preverovali, ako je to s olejom v jednej z tradičných pochúťok - tresčej pečienky vo vlastnom oleji. Tak sa volá táto delikatesa, ktorú dovážame napríklad z Islandu, či Nórska.
Zisťovali sme hmotnosť pevnej a tekutej zložky týchto konzerv. V niektorých totiž tvorí pečeň menšiu časť obsahu. Zákazníci tak neplatia za pečeň, ale hlavne za olej, v ktorom „pláva“.  

Napríklad v konzerve MOJA kúpenej v jednej z predajní siete Moja samoška, sme našli len 57 gramov pečienky, zato oleja mala až 69 gramov. Preto sme následne vo viacerých obchodoch kúpili ďalšie konzervy a zisťovali hmotnosť ich obsahu.

Najlepšia 97 gramov, najhoršia len 63 
Podľa výsledkov bolo pri opakovanej kúpe v konzerve tejto značky viac pečene ako predtým - 75 gramov. No najviac jej obsahovala Giana (Tresčí játra). Až 97 gramov.
Prepadákom v našom teste je konzerva King Oscar (pôvod Nórsko), ktorú predáva napríklad Billa. Obsahovala len 63 gramov pečienky a až 60 gramov oleja. Pritom táto konzerva bola najdrahšia, stála 2,59 eura. Je to až dvojnásobne viac ako cena iných značiek.  


Kvalitu pečiva si štátna kontrola príliš nevšíma, tvrdí známy slovenský pekár Vojtech Szemes

Kvalita jemného pečiva podľa Szemesa vzrástla, hoci mnohí pekári nedodržújú normy. Mrzí ho, že štát sa o kvalitu pečiva príliš nezaujíma.

HN urobili test makových a orechových závinov. Niektoré boli podpriemerné, lebo mali príliš málo plnky a aj tá nebola dobrá.
Niektoré výrobky, označené pekármi ako záviny, vôbec nimi neboli. Toto označenie si tak dávajú neprávom. Preto sme sa o kvalite jemného pečiva porozprávali s majstrom pekárom Vojtechom Szemesom, ktorý v teste HN záviny hodnotil.  

Z rozhovoru s V. SZEMESOM
Zmenila sa v posledných rokoch kvalita jemného pečiva? Je horšia, či lepšia? 

Za posledných dvadsať rokov sa výrazne rozšíril sortiment pečiva. Mnohé výrobky sú kvalitnejšie ako v minulosti. Ale vzhľadom na celkovú ekonomiku pekárskej výroby na Slovensku a ceny surovín, podnikatelia v oblasti peklárstva sa tiež snažia usporiť. 

Ako? Napríklad aj tým, že do pečiva dávajú menej plnky a okrem toho ju robia z lacnejších surovín, čím pečivo znehodnocujú?
Sú dve cesty. Buď usporia na surovinách, alebo na mzdách pekárov. Na mzdách sa však už u pekárov nedá príliš šetriť, tak sa šetrí na surovinách. To sa, prirodzene, prejavuje aj na kvalite výrobkov. Je mi ľúto, že kontrolné inštitúcie na Slovensku si nevšímajú, či výrobky naozaj obsahujú to, čo výrobca deklaruje na etikete obalu. Napríklad, či plnka v pečive naozaj tvorí 30, 40, alebo 50 percent jeho hmotnosti. 

Kvalita plnky, ako sme zistili aj v našom teste makových a orechových závinov, je najväčšia slabina pekárov. V pečive je jej málo, je zložená z iných surovín ako zákazník očakáva a podobne.
Áno, vzhľad plnky často ani zďaleka nie je taký, ako by mal byť. Mrzí ma, že štát a organizácie na ochranu spotrebiteľov si takéto výrobky nevšímajú a výrobcovia nie sú za to postihovaní. Celkovo sa však dá povedať, že jemné pečivo - záviny, bábovky, štrúdle a podobne, majú vyššiu kvalitu ako pred dvadsiatimi, či tridsiatimi rokmi. 


Aký chlieb jedia Slováci. Najstarší objavili pri Devíne

Chlieb je jediná potravina, ktorá sa nám nepreje, píše v úvode svojej knihy o histórii slovenského pekárstva náš známy expert na tieto produkty Vojtech Szemes. 

Publikácia s množstvom obrázkov je unikátna, pracoval na nej zhruba pätnásť rokov. Podklady získal v archívoch, ale „dal do nej“ aj svoje šesťdesiatročné skúsenosti z praxe a výchovy pekárskeho dorastu.
Koho zajíma pohľad do našej minulosti, tu je: 

Najstarší „slovenský“ chlieb
Viete napríklad ako vyzeral chlieb v piatom storočí a kde ho našli? Pod hradom Devín pri Bratislave objavili archeológovia v roku 1986 zuhoľnatený bochník. Mal priemer 25 centimetrov.
Cesto bolo z pšenice, raže, jačmeňa a prosa so stopami burín. Tento nález je po chlebe z 1. storočia nájdenom v Pompejach pravdepodobne druhý najstarší v Európe.   

Bratislavské rožky 
Ktorá udalosť, či etapa však bola pre naše pekárstvo v novodobej histórii najvýznamnejšia? - pýtame sa Szemesa. Podľa neho to bolo obdobie vzniku Bratislavského rožka. Po prvý raz ho v roku 1785 ukázal verejnosti pekár Scheuermann.
Tento rohlík nás preslávil v celom Rakúsko - Uhorsku, ale aj v zámorí. Teraz sa u nás už moc nevyrába, lebo je náročný na ručnú prácu. V Rakúsku však áno. V USA ho ho poznajú ako Viedenský rožok.  

Unikátny chlebostroj
V polovici päťdesiatych rokoch minulého storočia sa slovenská pekarina preslávila doma a vo svete na vtedajšiu dobu najmodernejšou pekárňou s „chlebostrojom“ v Európe. Postavili ju v Bratislave na Račianskej ulici vedľa Palmy. Mala tri výrobné linky, každá s kapacitou 800 kilogramov chleba za hodinu, pričom ju obsluhovali len piati ľudia. Pekáreň chodili obdivovať delegácie z celého sveta. Potom sme začali v úrovni pekárenskej techniky zaostávať.  


Testovali sme aj croissanty. Len dva z jedenástich by Francúzom chutili

Kvalita croissantov predávaných na Slovensku je priemerná. Niektoré nie sú z lístkového cesta. Predajne ich pečú aj zo zmrazeného polotovaru.

Kto by nemal rad francúzske pečivo. Je etalónom kvality, ale aj invencie pekárov. Jedným z celosvetovo najobľúbenejších je croissant. A keďže sa mnoho jeho variánt pripravuje aj u nás, alebo ich obchodníci dovážajú, otestovali sme tie, ktoré sú na trhu najbežnejšie.

Test bol senzorický, teda zameraný na vzhľad, chuť a vôňu pečiva, ale posudzovali sme aj kvalitu striedky. Croissanty  testoval známy slovenský pekár, učiteľ, autor viacerých publikácií pre pekárov a u nás i v zahraničí uznávaný odborník, Vojtech Szemes.

„Dva croissanty by obstáli aj v medzinárodnom porovnaní. Ďalšie dva sa im kvalitou približujú. Niekoľko z testovaných vzoriek  však nerád vidím na našom trhu,“ povedal k výsledkom Szemes.

Najlepší croissant bol z Tesca a Carrefouru. Najhoršie (balík o hmotnosti 250 gramov ) sme kúpili v Mojej samoške. Vyrobili ich v Rakúsku a s croissantami majú spoločný len názov a trochu vonkajší vzhľad. Navyše sú malé, trvanlivé a zabalené, čo znamená, že obsahujú aj konzervačné látky.
Balíček týchto „croissantov“ by mal podľa dátumu spotreby vydržať „čerstvý“ asi do polovice marca.  „Croissanty nie sú rožky. Stoja štyri až osemkrát viac. Pri ich výrobe by si preto zaslúžili od pekárov väčšiu pozornosť,“ dodal Szemes.    


Ako rozpoznať kvalitný chlieb. Tu sú naše rady

Chlieb v predajni môže vyzerať lákavo. Čo ale skrýva pod kôrkou, zistíme, až po rozkrojení. Aj pri kúpe sa však dajú niektoré chyby odhaliť.

Kvalita chleba sa zistí až keď sa rozkrojí a ochutná. Ale aj v predajni sa už dajú niektoré jeho vlastnosti, či chyby zistiť. Ak má bochník napríklad v spodnej časti pozdĺžnu ryhu, nebolo cesto pred pečením dobre spojené. Chybou chleba tiež je, ak sa po stlačení nevráti do pôvodnej polohy.    

Správne vytvarovaný bochník s dobrou štruktúrou striedky. V striedke sú však jemné „letokruhy“ zo svetlejšej múky, čo znamená, že pekár zle vyvaľkal v múke cesto.  

Chyby chleba a ako by mal vyzerať správne upečený
– v striedke sú väčšie vzduchové diery (pekár nesprávne vytvaroval bochník, z cesta nevytlačil vzduch)
– u bežných chlebov by kôrka nemala byť príliš svetlá
– v striedke nesmú byť svetlé „letokruhy“ (znak zle „vyvaľkaného“ bochníka v múke) 
– bochník by nemal mať pozdĺžnu ryhu (zle spojené časti cesta do bochníka)
– po stlačení sa musí chlieb vrátiť do svojho pôvodného tvaru
– mal by mať chlebovú vôňu
– nemal by byť upečený zo žemľového cesta
– pomer šírky a výšky klasického bochníka má byť 1 ku 0,6


Najchutnejšie spišské párky sú z Nord Svit, ukázal náš test

Spišské párky vyrába na Slovensku niekoľko „mäsiarov“. Vzhľadom sa podobajú, ale chuťovo sú dosť odlišné. Ktoré sú najlepšie? 


Známy bratislavský mäsiar Ladislav Orbán pri senzorickom teste párkov. 

     Hoci sa spišské párky jednotlivých výrobcov na pohľad príliš nelíšia, chuť majú rôznu. Ktoré sú najlepšie, ukázal náš anonymný redakčný test. Najchutnejšie boli párky z Mäsokombinátu Nord Svit. 
Výsledok však mohol ovplyvniť aj spôsob a dĺžka skladovania párkov v obchode. Hlavným degustátorom bol Štefan Sípos, vedúci výroby v mäsokombináte bratislavského mäsiara Ladislava Orbána. Okrem neho chuť párkov testovalo ďalších päť osôb. Hodnotili sme chuť, šťavnatosť, pikantnosť, vôňu a vzhľad párkov. Orbánove párky sme do testu nezahrnuli, pretože ich hodnotil aj jeho odborník. 

Nedajte sa oklamať. Párok „zo Spiša“ nemusí byť spišský 
Spišské párky sú tradičná slovenská špecialita, ktorá obohacuje náš trh s mäsovými výrobkami už viac ako sto rokov. Vyznačujú sa tým, že obsahujú vysoký podiel mäsa, minimálne 70 percent. Náplň by mala byť v ovčom črievku. Niektorí výrobcovia ho však nepoužívajú. Tento tradičný obal nahradili „umelým,“ ktorý je však tiež z prírodnej suroviny.

Snímky: HN - Peter Mayer, Pavol Funtál

Súvisiace články