29.12.2013, 18:00

Amerika, ale aj Maďarsko. Pozrite sa, kde majú hamburgerovú daň

Viete, čo je hamburgerová daň? Štát ňou chce donútiť ľudí, aby nejedli priveľmi mastné, sladké či slané jedlá.

Amerika, ale aj Maďarsko. Pozrite sa, kde majú hamburgerovú daň

Viete, ktoré štáty majú takzvanú hamburgerovú daň? Ide o také zdanenie, pri ktorom sa štát snaží daňovým znevýhodnením „škodlivých“ potravín viesť ľudí k zdravšiemu spôsobu života. Tým sa, lapidárne povedané, menej zaťažuje systém verejnej zdravotnej starostlivosti a viac sa pracuje v prospech štátu. Úplne konkrétne tým vlády, samozrejme, sledujú aj zvýšený výnos z daní. 
Štúdiu, ktorá porovnáva rôzne prístupy k hamburgerovej dani, spracoval v minulosti aj slovenský Inštitút finančnej politiky. 

Na indexe sú hlavne sladké a slané dobroty

Typickým predstaviteľom zavedenia „novej“ dane je napríklad náš južný sused – Maďarsko. Štát tam od roku 2011 zdaňuje vyššou sadzbou tovary s nadmerným množstvom cukru, soli či kofeínu. Týka sa to napríklad limonád a džúsov s nižším obsahom ovocia než 25 percent, ďalej energetických nápojov, ale rovnako aj balených sladkostí, v ktorých je na každých sto gramov viac než štvrtina cukru, alebo slaných potravín, ak obsahujú v každých sto gramoch viac než gram soli. Paradoxne, daň sa nedotkla hamburgerov ani langošov, ktoré stáli pôvodne za touto myšlienkou. Prečo zostali bokom? Pretože ich obišla podmienka potravín v obale, ktorú stanovil príslušný zákon.

Mäso neškodí rovnako

Z ďalších krajín, kde sa ujal zámer zdanenia „nezdravých“ potravín, sú známe napríklad Belgicko, ktoré takto postavilo na „index“ vybrané sladené nealkonápoje s výnimkou štandardných, teda nesladených, minerálok a džúsov. Takýto prístup má aj Dánsko. Tam sa zdanila zmrzlina (podľa obsahu cukru), čokoláda a iné sladkosti (taktiež podľa obsahu cukru, to dokonca v dvoch sadzbách) a taktiež mäso, mliečne výrobky, olej na varenie a živočíšny tuk. Všade sa sadzby týkajú obsahu tukov, iba pri mäse sa taxa odvíja od druhu. Zatiaľ čo morčacie a zajačie mäso majú „milosť“, kačacina a husacina sú na tom v sadzbách najhoršie. Fínsko si vzalo na mušku taktiež nealkonápoje – okrem prírodnej minerálnej vody. Lotyšsko zas zdaňuje kávu a rovnako ako sused – nealkonápoje. V USA sú na tom v daniach najhoršie sýtené sladené nápoje, sladkosti a, na rozdiel od predošlých menovaných, aj jedlá v rýchlych stravovacích bufetoch, ktoré poznáme ako „fastfúdy“, čiže McDonaldy a podobné zariadenia. Sadzba a forma dane sa však medzi jednotlivými štátmi federácie líšia a časté sú aj zmeny v daňovom zvýhodnení alebo znevýhodnení nezdravých potravín. 

Peripetie s určením „nezdravej“ potraviny

Definovať, čo je to „nezdravá potravina“ a naviazať na ňu daň, je však zložité. Konštatuje to aj spomínaná slovenská štúdia Inštitútu finančnej politiky. V modernej medicíne totiž neexistuje konsenzus, ako efektívne stanoviť hranice, najmä pri tukoch, ktoré by určili, aké produkty, či látky a v akej miere by podliehali zdaňovaniu. Kde teda začať penalizovať škodlivú spotrebu? Ako to urobiť tak, aby sa nepostihovali aj potraviny, ktoré nemusia byť nutne neresťou? Dá sa tu vôbec dosiahnuť spravodlivý prístup? 

Štúdia sa opierala o to, že „hamburgerové“ dane možno rozdeliť na tri typy: 

1. daň na skupinu tovarov, ktoré sa vo všeobecnosti považujú za nezdravé – napríklad „fastfúdové“ potraviny, sýtené nápoje a podobne, kde by bol predmetom dane obsah tuku či cukru, ale len vo vybraných druhoch potravín.

2. nutričná daň, v prípade ktorej by bol predmetom dane vo všeobecnosti obsah tuku alebo cukru v produkte. 

3. daň založená na indexe, ktorý by sa odvíjal od celkovej výživovej hodnoty potraviny pre zdravie (zohľadňuje napríklad obsah vitamínov, minerálnych látok, energetickej hodnoty a podobne). No to by neriešilo konzumáciu rôznych potravín v rámci jedného jedla a taktiež rôzny vplyv na človeka vzhľadom na vek a pohlavie. 

Ani jeden z uvedených typov však nedokáže riešiť všetky faktory. Každý má nejaký nedostatok. Napríklad, neberie sa na zreteľ, že kúpa potraviny neznamená vždy automaticky aj jej konzumáciu, teda zjedenie obsiahnutého tuku. Alebo – mnohé potraviny, ktoré by sme mohli považovať za nezdravé, môžu z iného pohľadu obsahovať aj zdraviu prospešné látky, napríklad zvýšený obsah vlákniny, proteíny a ďalšie. Aj preto nie sú „hamburgerové“ dane v krajinách veľmi rozšírené.