11.09.2014, 17:19

Nevieme šetriť, ukázal prieskum. Ani na dôchodok

Veľká väčšina Slovákov je finančne podvyživená. Čísla sú horšie, ako by sa zdalo.

Nevieme šetriť, ukázal prieskum. Ani na dôchodok

Nedostatočná finančná rezerva, vysoká bežná spotreba, žiadne alebo minimálne dlhodobé aktíva a neúmerne vysoké úvery. To všetko sú ukazovatele našej finančnej kondície. Vyplýva to z prieskumu Nadácie Partners uskutočneného v spolupráci s agentúrou Focus pri príležitosti Dňa finančnej gramotnosti. „Tohtoročný prieskum nám ukázal, že Slováci majú stále pomerne zlý prístup k vedeniu osobných financií. Neuvedomujú si hroziace riziká, podceňujú finančné zabezpečenie pre prípad nepredvídateľných okolností, no najmä nevedia, ako správne hospodáriť s mesačným rozpočtom tak, aby si zaistili lepšiu finančnú kondíciu,“ hovorí Jana Mokráňová, členka správnej rady Nadácie PARTNERS.

Nevieme šetriť

Aspoň 10 % z príjmu si nedokáže odložiť vyše dvoch tretín Slovákov. Viac ako tretina neušetrí vôbec nič.  Tí, ktorí si zvyknú robiť finančnú rezervu, robia tak pravidelne mesačne – viac ako polovica z nich si odloží nabok peniaze hneď, ako príde výplata či dôchodok. Odborníci radia vyčleniť peniaze hneď pri výplate, nedotknúť sa ich a míňať iba zvyšok.

Ako správne začať

„Minimálne 10 % z mesačného príjmu jednotlivca či domácnosti by malo smerovať na vytvorenie finančnej rezervy,“ vysvetľuje Tomáš Šipula, odborník na osobné financie z Partners Group SK. Tá sa dá v prípade potreby použiť na preklenutie rôznych situácií. Napríklad pri dočasnom výpadku príjmu počas dlhodobej práceneschopnosti, strate zamestnania či oprave auta po nehode. Finančnou rezervou sa pritom nemyslí auto či chata, ktoré by ľudia v prípade potreby predali a ako rezervu ju aj vnímajú, ale hotovosť. Optimálna finančná rezerva má mať výšku šiestich mesačných príjmov domácnosti. „Po jej našetrení môžu následne ľudia svoje finančné prostriedky smerovať na iné krátkodobé ciele – našetriť si na dovolenku, nový spotrebič či zariadenie domácnosti,“ radí T. Šipula, podľa ktorého je finančná rezerva ako vankúš na horšie časy a nemali by sme po nej siahať v banálnych prípadoch.

Myslite aj na dôchodok

Pätina z príjmov by mala smerovať do dlhodobých aktív. „Tu rozoznávame dva základné piliere. Prvým je ochrana pred výpadkom príjmu formou vhodne zvoleného životného poistenia. Malo by byť povinnou jazdou pre každého živiteľa rodiny a pre každého, kto má úver. Vhodne zvolený produkt totiž chráni jednotlivca i jeho blízkych v prípade vážnych udalostí, ktoré majú často veľmi výrazný vplyv na ich životnú úroveň,“ upozorňuje T. Šipula. Druhou zložkou je sporenie na dôchodok, ktoré by mal zvážiť každý, kto si chce aj po svojom odchode do penzie zachovať životný štandard a dopriať si o čosi viac, než čo mu umožní dôchodok od štátu.

Pozor na úvery

Výška úverov by v domácnosti nemala presiahnuť tretinu príjmov. Za touto hranicou je už bežný chod rodiny ohrozený, nehovoriac o neočakávaných udalostiach. „Pokiaľ ide o spotrebné úvery, nákup na splátky či nebankové pôžičky, ich výška by mala mať optimálne výšku 0 %! Týchto úverov sa treba snažiť čo najskôr zbaviť a nezadlžovať sa ďalej,“ upozorňuje T. Šipula. Na bežnú finančnú spotrebu v domácnosti by malo ísť maximálne 40 % z mesačných príjmov rodiny. Ide o výdavky spojené s bežnou prevádzkou domácnosti – stravu, oblečenie, cestovné, kultúru či voľný čas.

Informácie: tlačová správa Nadácie Partners

 

Cookies

Na našich stránkach používame cookies. Slúžia na zlepšenie našej práce a vášho zážitku z čítania HNonline.sk.